Veľmi zaujímavý argument do diskusie, či je v človeku niečo duchovné alebo sú to len elektromagnetické vzruchy nervových buniek:

Otázky naší doby – Filozoficko-teologický slovník, Claude Tresmontant, Človek, str. 83 – 84, čiastočne preložené z českého prekladu: „Každý deň sa v nás obnovujú miliardy buniek. … niečo (však relatívne – pozn. mylion) zostáva konštantné, nepremenené. Starý pán alebo dáma slaviaci dnes svoje devädesiate ôsme narodeniny vedia zo svojej vlastnej, priamej a nezpochybniteľnej skúsenosti, že sú to oni, kto … Ako však nazveme ono samotné x, ktoré pretrváva, ktoré si vzpomína … Toto x je subjekt. Hovorí: Ja, to som ja. Je substanciou, … pretrváva napríklad 98 rokov. Je pomerne odlišné od vstupujúcej a vystupujúcej hmoty, je na nej relativne nezávislé, pretože práve ono pretrváva, zatiaľčo hmota integrovaná pred devädesiatimi rokmi je už dávno preč.“

Účelovo som vytrhol z textu iba niektoré časti. Nie je mojim cieľom použiť presné znenie ako svoj argument, ale som si vybral to, s čím som súhlasil, pretože s úplným textom celkom nesúhlasím. Taktiež, ak nieto bude posudzovať tento argument z môjho pohľadu / tak ako som ho myslel, nech ho posudzuje iba podľa častí, ktoré som uviedol a nie úplný orignálny text. Takto upravený text / argument nie je zavádzajúci a manipulatívne účelový, ale má za cieľ byť konzistentný a z môjho pohľadu správny a je účelový v zmysle hľadania pravdy. Odvolávku a formu (účelových) výtržkov z textu som uviedol iba z dôvodu zásluhy zdroja (poznania), ktorý ma k nemu priviedol. Predtým som sa na to nikdy tak nepozrel.

Protiargumentom môže byť, že „samotné x“ je produktom nervových buniek a nervové bunky sa neobmieňajú. Nebudem teraz polemizovať, či sa nervové bunky obmieňajú alebo neobmieňajú (zastávam názor, že tiež vznikajú a zanikajú, aj keď v omnoho, omnoho menšej miere a menšom rozsahu ako iné bunky v organizme), len chcem poznamenať, že sa menia a ich synapsy sa brutálne menia a to by určovalo obrovskú premenlivitu „samotného x“, čo nepozorujeme.