Spása je bezčasové („večné“) zjednotenie – Jedno(ta) – človeka s Jediným Bohom, ktorého v tomto svete vnímame ako Trojjediného a nazývame Trojjediným (Obraz a Meno Boha) – Viera / Vôľa a Láska a Duch Svätý.
Nesmrteľná ľudská duša cez účasť na Božom kráľovstve môže (má slobodnú vôľu) dospieť ku spáse. Predpokladom Spásy je Vykúpenie z hriechu. Spása a Vykúpenie z hriechu je akt Lásky. Spása je stav duše, Jednota (Čo je Jednota (nielen) v kresťanstv) nesmrteľnej ľudskej duše s Bohom, keď nesmrteľná ľudská Duša spočinie Vykúpená (rozlišujem Vykúpenie [Čo je Vykúpenie, Spása nie je možná bez Božej milosti] a Spásu) a očistená od hriechu v Jednote s Bohom u Boha. Každá nesmrteľná ľudská duša spočinie u Boha, ale zrejme nie každá dosiahne Jednotu (Čo je Jednota (nielen) v kresťanstve) s Bohom. Spasená duša túto Jednotu „zažíva“ ako raj. Väčšinou ľudia intuitívne vedia / cítia, čo je to spása. (zamysli sa aj nad Vykúpením).
Spása je možná pôsobením Ježiša Krista (Ježiš Kristus) a skrze Ježiša Krista, keď sa Boh stal človekom a uskutočnil / realizoval Jednotu nesmrteľnej ľudskej duše a Boha (Čo je Jednota (nielen) v kresťanstve)(Ježiš Kristus). Cesta Ježiša Krista až po Nanebovstúpenie je cestou, ktorou prejde každá ľudská duša, ktorú musí prejsť každá ľudská duša smerujúca k Spáse.
Nesmrteľná ľudská duša po smrti človeka spočinie v Jedno(te) (súhlasím, že táto jednota nie je „zmiešaním“ a splynutím v doslovnom zmysle – aj keď je nesmrteľná ľudská duša božskej povahy – viď predošlý bod – nie je to Boh) (Čo je Jednota (nielen) v kresťanstve) s Bohom a u Boha v Nebeskom Kráľovstve. Keď bude omilostená a teda spasená, táto nesmrteľná ľudská duša bude túto jednotu zažívať ako raj, ak nebude omilostená, tak táto nesmrteľná ľudská duša bude túto jednotu zažívať ako peklo.
Ešte raz – po smrti ľudského tela si nesmrteľná ľudská duša „uvedomí“ samú seba seba a „uvidí“ ako človek pokrivil obraz Boha, na ktorý ho Boh stvoril. Spása je jej očistené a omilostené (Spása nie je možná bez Božej milosti)(Božiu Milosť môže získať ktokoľvek a kedykoľvek) spočinutie u Boha, mimo čas a priestor, mimo Svet / Existenciu v Nebeskom kráľovstve (teda po Súdnom dni). Spása je účasť v / na nebeskom kráľovstve a jednota omilostenej ľudskej duše s jediným Bohom, bez zmiešavania prirodzeností, tak ako sa to stalo v prípade Ježiša Krista, ktorého preto nazývame Spasiteľom. Jeho život znamená spásu a umožnil umožňuje spásu ostatných ľudí.
Ako keď po dlhej ceste spočiniete doma. Dom bol vždy tu, aj keď ste v ňom neboli, nič sa v ňom nezmenilo a vy ste absolvovali cestu. Cesta zmenila Vás, ale nezmenila dom.