Spôsoby spracovania potravín – ako využiť všetko

Ako využiť všetko

  • možnosti priameho sprístupnenia látok obsiahnutých v potravinách pre organizmus podľa média transportu do organizmu, podľa toho, či sú rozpustné vo vode, v tukoch, v etanole, …
  • ďalšie látky inak neprístupné pre organizmus sprístupňujú rozložením na jednoduchšie molekuly tráviace enzýmy a mikrobion a ešte ďalšie látky vyrába priamo mikrobion v hrubom čreve
  • mimoriadne dôležité aj priamo či nepriamo (tráviace enzýmy, mikrobion) nesprístupniteľné látky pre organizmus teda nerozpustná vláknina, a to najmä z dôvodu (1) substrátu pre mikrobion, (2) čistenie tváviaceho traktu

Spôsoby prípravy potravín

  1. Fermentácia
    1. fermentácia priama (kvasenie – kvasinky/jednoduché plesne, kysnutie – baktérie, plesnenie – plesne, zrenie – enzýmy, jednoduché fyzikálne procesy – oxidácia, …)
    2. fermentácia pre ďalší proces (destilácia – alkohol,… , pečenie – cesto,… ,…)
  2. Odšťavenie
    1. fyzickým tlakom – Ovocné šťavy odšťavené fyzickým tlakom sa podľa JajJal lepšie vstrebávajú ak sú zriedené 1:1 vodou (a myslím, že aj zriedené ešte viac). Taktiež si myslím, že lepšie sa sprístupní vo vode rozpustná vláknina a vo vode rozpustné vitamíny. Ešte pred vložením do odšťavovača si myslím, že je dobré premiešať kúsky s panenským olivovým alebo panenským repkovým olejom, prípadne pridať oriešky alebo olejnaté a iné semená, aby sa lepšie vyextrahovali zo sušiny vitamíny a ďalšie látky rozpustné v tukoch. Z toho istého dôvodu je vhodné pridať medzi odšťavované kúsky kúsky manga, alebo rozmixovať v zriedených alebo nezriedených štavách kúsky manga, oriešky, semenápre dosiahnutie rovnováhy/vyváženia a dosiahnutia takých pomerov jednotlivých látok, ktoré sprístupňujú tráviacemu a všeobecne epitelového (aj cez kožu, dýchací systém (hrtan, priedušky, pľúca/priedušnice) a ostatné epitely prijímame látky pre život (napríklad cez rôzne masti, potieradlá, živé vody, kúpele, zábaly, bahná, inhalácie… – živiny, inibítory, katalyzátory, signalizátory, substráty…) systému na vstrebanie a pre telo poskytujú vyvážený zdroj prospešných látok. O(krem)I(ného) aj tu platí, že sme schopný prijať na trávenie iba obmedzené/určité množstvá vstupov, preto je vždy vítané ak sú tieto obmedzené množstvá vyvážené, čo najhodnotnejšie, v optimálnom vzájomnom pomere tak v zmysle vstrebateľnosti/reálnej_využiteľnosti, ako aj v zmysle zdravého a optimálneho a výkonostného a efektívneho fungovania organizmu na základe vstrebaných látok a v tomto zmysle čo najkoncentrovanejšie_v_zmysle_najbohatšie_v_relatívnom(pomernom)_zmysle (vláknina je tiež vstup – nosič, čistič, potrava aj substrát pre život mikroorganizmov trávených priamo alebo produkujúce ďalšie látky a ďalej zhodnocujúce vstupy – baktérií, vírusov, plesní a ďalších organizmov v našom tele a na našom tele (napr. na koži) ( – vstupná brána pre živiny priame alebo produkty mikroorganizmov prostešných, parazitujúcich, škodiacich, bez_vplyvu – nie je len tráviaci systém ale napríklad aj koža, pľúca a celkovo ostatné eptitely) bohaté a hodn Takisto ostatné rozpúšťadlá okrem vody a tukov (aké sú dôsledky nasýtené vs nenasýtené tuky z pohľadu rozpúšťania, napr. alkoholy, …
    2. odšťavenie fyzickým tlakom samostatne – napr. cvikla, mrkva, jablká, … – (zbytok po vyšťavení zmiešať s olejom, aby sa uvoľnili / sprístupnili z vlákniny látky rozpustné v tukoch, prípadne pridať hrozienka, iné sušené ovocie, oriešky, arašidy, semiačka a celozrnú múku, vytvarovať placky / guľky / rozvaľkať na plochu a upiecť pri max teplote dymenia daného oleja – napr. tepelne extrahovaný repkový 175 st.C,35 min – a zapíjať kyslým mliekom / cmarom alebo zajedať jogurtom, pozor nie sú trvanlivé, možno keby sa vysušili, ale takto treba to, čo sa do 2 dní nespotrebuje – časom sa zistí koľko to je – hneď dať zamraziť)
    3. odšťavenie fyzickým tlakom postupne v zmesi (zbytok po vyšťavení pre konzumáciu priamo, do zalievacej polievky, do šalátu zasurova alebo zamraziť prípadne usušiť na neskôr)
    4. zmiešanie fyzickým tlakom vyšťavených šťiav (zbytok po vyšťavení pre konzumáciu priamo, do zalievacej polievky, do šalátu zasurova alebo zamraziť prípadne usušiť na neskôr)
    5. odšťavenie parou samostatne – napr. púpavové kvety (zbytok po vyšťavení do kompostu)
    6. odšťavenie parou v zmesi (zbytok po vyšťavení do kompostu)
  3. Usušenie
    1. usušenie samostatne
    2. usušenie v zmesi / pre zmes
  4. Soli (napr. rozmarínová soľ, …), zasolenia a soľné zmesi
  5. Vyúdenie
  6. Naloženie
    1. naloženie v kyselinách
    2. naloženie v sirupe
    3. naloženie v mede (riedkom aj hustom)
    4. naloženie v oleji a masti – napr. jedlé kvety,
    5. naloženie v alkohole
  7. Zavarenie
    1. zavarenie v cukre alebo (cukrovom ovocnom/zeleninovom) sirupe
    2. zavarenie v soli
    3. zavarenie v kyselinách (a cukre a soli), napr. ocot, kyselina citrónová, …
  8. Macerácia
    1. studený výluh a macerácia vo vode, alkoholoch, olejoch (napr. v likéroch, napr. arónia a hruška, …) a ďalších rozpúštadlách s prípadným ďalším spracovaním zostatkovej suroviny, napr. odšťavením, vysušením, naložením v oleji, … alebo priamou konzumáciou zostatkovej suroviny, …
  9. Čaje
    1. výluhy za tepla
  10. Konzumácia priama za surova
    1. jednotlivo
    2. prílohy
    3. studené šaláty
    4. teplé šaláty
  11. Konzumácia udusená vo vlastnej pare
    1. samostatne
    2. v zmesi
    3. v recepte
  12. Konzumácia udusená vo vlastnej šťave samostatne
    1. samostatne
    2. v zmesi
    3. v recepte
  13. Konzumácia udusená vo vonkajšej pare
    1. vodná para
    2. kyselinová para
    3. alkoholová para
  14. Pečenie
    1. na panvici / v hrnci
    2. v rúre / peci
    3. na rožni na ohni
    4. grilovanie
  15. Príprava v mikrovlnke
  16. Uvarenie vo vodnom roztoku
    1. polievky
    2. obvary
    3. kaše, ryža, …
    4. úvary pre ďalšie spracovanie – zemiaky, …
  17. Zmrazenie
    1. zmrazenie priame na konzumáciu
    2. zmrazenie na ďalšie použitie z rôznych dôvodov – napr. pre urobenie zeleninového vývaru, kedy sa postupne zberajú stále iba malé kúsky a zvyšky, napr. odrezkov, vnatí a listov, hlúbov (karfiolových, brokolicových, kapustových, …), … pre efektívne uvarenie naraz veľký hrniec vývaru
    3. zmrazenie postrúhanie/rozmixovanie – napr. náplne do štrúdlí a plnených rožkov a pirôh/pirohov, rôzne drene, …
    4. zmrazenie vývary

Spraviť krížovú tabuľku:

  1. rastlina / koreň / vňať / list(y) / plod(y) / semená vs spôsob prípravy
  2. spôsobu prípravy vs prospešnosť praktická/efektívna
  3. kompatibility jednotlivých rastlín navzájom (aj ako korenín) v zmesiach/receptoch
  4. prospešnosti (pre obsah, pre vstrebávanie, pre biologickú využiteľnosť, …) jednotlivých rastlín vs ich konzistencií
  5. Spôsob prípravy a zužitkovania zvyškov
  6. vývar a mrazenie do vývaru
  7. nepožívateľné časti zeleniny, pretože sú tvrdé buď (zamraziť a) do vývaru, alebo zmäkčiť kyselinou mliečnou (kysnutie) ?aj kvasenie?, ale aj tak zmysel otázny

Prečo truhlovú mrazničku a veľký hrniec

  1. listy a vňať kalerábu, brokolice, dozretej redkvičky, mrkvy na zeleninový vývar

Čo fermentovať

  1. ak majú surové jedlé kvety surovú alebo inú príkru a divú výraznú chuť, napr. hrachové, nechtíkové, namáčať, naložiť v sirupe/mede/oleji/masti/alkohole/…, obaliť (napr. v trstivom, hroznovom, repnom cukre, v soli, inej posýpke – napr. sušená mrkva, zeler, … -, …), blanšírovať

Mrkvu do boršču alebo karfiolovej alebo zemiakovej polievky narezať, ale do kyslej (napr. fazuľkové struky, tekvicové variácie – tekvice, cukety, patizóny … -, kalerábová kyslá, zemiakový polievkový základ – rozmixovaná opečená cibuľa, narezané/nastrúhané kúsky mrkvy, opečené zemiaky / bataty, – , …) alebo hlúbovej (kel, kapusta, …) alebo kalebábovej, brokolicovej, špenátovej, … polievky nastrúhať