V nasledujúcich vetách je uvádzaná Duša v kresťanskom zmysle slova.
Človek je stvorený na Obraz Boží a má nesmrteľnú, „večnú“ Dušu.
- Znamená to, že Duša Existuje a zároveň NIE-Existuje?
- Je Duša Entita a duša konkrétneho človeka entita?
- Je Duša formou Božej prítomnosťou v Existencii / Svete?
- Je Duša Obrazom Božím v stvorení Človek?
- Je Duša v Existencii len „pasívna“, deje sa jej, skutkami a myšlienkami sa „očisťuje“ alebo „špiní“ alebo „odľahčuje“ alebo „zaťažuje“ alebo je nositeľom a mierkou „noriem správania, konania a myslenia“ alebo dokonca aktívne koná a dáva priamo popud na konanie a(lebo) myslenie?
- Je Duša NIE-Existujúca a jej prejavom v Existencii je Svedomie?
- Je Duša „bránou“ pre Božie vnuknutie / zjavenie?
- Existuje Entita, ktorá obsahuje všetky existujúce Entity / entity a má vedomie. Aj človek / ľudia sú súčasťou tejto Entity. Čo znamená, že človek má svätú Dušu pre túto Entitu?
- Kde „sídli“ duša?
- Môžu v jednom tele súčasne existovať viaceré duše? Za akých podmienok? Čo sa deje pri transplantácii orgánov? Môže jedna duša žiť vo viacerých telesných identitách (napr. pri transplantácii obličky alebo pečene alebo napríklad kostnej drene, alebo krátkodobo po poskytnutí krvi)?
Zrejme sú to (aspoň zatiaľ) pre mňa neriešiteľné otázky. Kedže je Duša „večná“ a „nesmrteľná“ a teda je („úplne“ alebo „čiastočne“) súčasťou človekom nepochopiteľnej NIE-Existencie a (je od) človekom nepochopiteľného Jediného Boha a teda je človekom nepochopiteľná.
Zrejme duša človeka nie je pevne ohraničená s telom človeka, nevypĺňa telo ako nejaká náplň, ani nesídli napr. v mozgu, je „akoby“ v NEExistencii / v Jedinom Bohu a s telom je spojená určitým „putom“, síce nie v zmysle „pupočnej šnúry“, skôr sa zdá akoby bol tým putom osud.
Môžeme však úspešne vybudovať určitý užitočný a celistvý a koherentný systém / model poznania a konania s integritou aj bez zodpovedania horeuvedených otázok a začlenenia týchto odpovedí na horeuvedené otázky a to užším vymedzením našej východiskovej pozície – čo popisujeme-, ktorá je ustanovená predstavením a definíciou (vedomá chyba) neznámej v zmysle nepoznateľnej Konštanty / Nemennej (opak premennej) NIE-Existencia, kt. zahŕňa oi. aj pravdivé odpovede na horeuvedené otázky a bez nároku na poznanie / pochopenie tejto NIE-Existencie. Teda ako je uvedené v predošlom odstavci.
(podľa tejto-tu viery) S určitosťou však môžme povedať:
- v Duši sa odráža náš život v tejto Existencii a je ovplyvnená našim životom v tejto Existencii, je (existuje) a trpí a jasá
- Duša je „nositeľkou“ a „podstatou“ bezčasového „večného Života“ človeka v „Spáse“ alebo „Zatratení“ po Súdnom Dni (Konci Existencie)
Ak zodpovedáme tak či onak horeuvedené otázky, tieto tvrdenia musíme so systému poznania a konania zakomponovať, včleniť a v systéme obsiahnuť tieto tvrdenia a vysvetliť dôsledky týchto tvrdení – Čo z toho vyplýva?
Aj keď pre určitý úšpešný a užitočný systém / model poznania a konania nie je nevyhnutné zodpovedať horeuvedené otázky a aj keď ho dokážeme vytvoriť aj bez týchto odpovedí, aj tak je užitočné pýtať sa a klásť si tieto otázky a zamýšľať sa nad nimi. Pretože nám to (takéto skúmanie, hľadanie, pýtanie sa) približuje a umožňujú lepšie pochopiť jednu kľúčovú otázku – Aký je vzťah medzi Bohom a Existenciou / Svet?