Toto je prúd myšlienok o viere ako objekte / veci / pojme / … všeobecne.

Kto neverí, nech k tomu pristupuje ako k veci, ktorú skúma zvonku, bez toho, aby poznal jej vnútro.

Mnoho činov vykonáme na základe iných pohnútok ako z viery. Aj keď potom ich často zdôvodňujeme vierou, alebo vieru používame na ich ospravedlnenie. Nehovorím o tomto prípade.

Viera (a to však je iba moja viera) má svoje zákony. Proste (a to je znova moja viera) človek bol stvorený na Boží obraz. A pod týmito nárokmi bude súdený. Nehovorím, že človek je zodpovedný za všetko, alebo, že je možné byť a konať ako Boh, ale hlavne to, či a ako a ako veľmi sme tento obraz pokrivili.

Zvláštnou vlastnosťou viery je otázka – Čo ak verím v zlé / škodlivé (bez zbytočných diskusií, čo je zlé / škodlivé) vo všeobecnom zmysle. Nechcem tu otvárať diskusiu (nehovorím však, že nie je dôležitá), ako viera ovplyvňuje či ospravedlňuje činy ľudí. Ospravedlňuje nie je to správne slovo, všetci sme zodpovední a budeme „(od)súdení“ za svoje činy. Budeme však súdení aj podľa toho, v čo veríme. Nemyslím teraz práve formu, ale či to je užitočné a hlavne, či plníme to, v čo veríme. Týmto chcem povedať, že ten kto verí v dobro (alebo to čo sa ukáže ako do a teda pozná dobro, bude „potrestaný“/“odsúdený“ za zlo viac ako ten, kto v dobro neverí, alebo dobro nepozná. Teda viera je aj záväzok.

Áno, je to o tom v čo veríš. Je to v prístupe k životu. Iba zvláštny človek verí v to, čo mu škodí alebo bezcenné / zbytočné.

Myslím tým vo svete vôbec. A mimo Sveta.

(3.) Viera (a to však je iba moja viera) má svoje zákony. Proste (a to je znova moja viera) človek bol stvorený na Boží obraz. A pod týmito nárokmi bude súdený. Nehovorím, že človek je zodpovedný za všetko, alebo, že je možné byť a konať ako Boh, ale hlavne to, či a ako a ako veľmi sme tento obraz pokrivili.

Viera je dimenzia, daná ako dar vedomiu, kde sa prianie stáva (zažívanou / prežívanou) skutočnosťou.

.