„… najvyšším poznatkom je idea dobra, pôsobením, ktorej spravodlivé aj ostatné sa stáva užitočným a osožným“ – Myslenie západnej civilizácie, William Raeper, Linda Smith, str. 27 a ďalej – 2 Teórie poznania | Platónová teória ideí

Priznávam, že neviem, čo je užitočné alebo či je niečo užitočné (viď ďalší odstavec) a v konečnom dôsledku nemám žiaden relevantný argument, ktorým by som to dokázal. Verím v to, o čom každého presviedčam, že je užitočné.

Viem len TO, čo TO je užitočnosť. Užitočnosť je TO, čo považujem za skutočné a pravdivé (Vzťah existuje vs je pravdivé vs je skutočné) a tiež TO, čo je užitočné pre (čo mi umožňuje prežívať) moju hodnotnú vieru, ktorá poskytuje základ (pevný bod) a riadi môj život a tiež TO, čo je užitočné pre môj well-being (čo mi umožňuje žiť a mať sa dobre – dobre sa mám oi, keď sa majú dobre aj mne blízki, ale aj ostatní ľudia).

V samej podstate všetky reťaze poznania a dokazovania a dokázania každého tvrdenia končia vo viere v niečo. Vo vede sú to axiómy. V náboženstve dogmy. Na týchto základoch stojí všetko poznanie. Od týchto základov sa odvíja na základe reťazca argumentácie všetko poznanie.

Avšak veriť treba iba v najzákladnejšie veci. V to, o čom skutočne nemôžeš povedať, že je správne alebo nesprávne. Pravdivé alebo nepravdivé. O čom nemôžeš argumentovať. Čo sa nedá dokázať. Čo sa dá iba hodnotiť.

Teda aj keď poviem, že v podstate neviem, čo je užitočné, hovorím tým ako o celku. Keď však poviem, v čo verím a potom správnym reťazcom argumentácie z toho odvodím, čo je užitočné pre túto vieru, tak toto tvrdenie má platnosť a hodnotu a môžem ním odôvodniť svoje správanie a konanie.

Užitočnosť má dve stránky:

1. viera
2. užitočný a konštruktívny – skutočný (teda taký, ktorý funguje) – Pohľad na veci (Čo je Pohľad)

Viera

Všeobecne to, že niečo je užitočné znamená(, že verím), že to slúži na dosiahnutie toho v čo verím.

Reťazec argumentácie užitočnosti má 3 kroky:

1. verím
2. verím, že niečo je alebo obsahuje to, v čo verím
3. viem (viem odvodiť reťazcom argumentácie, alebo viem inak dokázať) / zažil som / verím, že niečo mi umožňuje dosiahnuť alebo všeobecne realizovať alebo aspoň odvodiť reťazcom argumentácií alebo aspoň dokázať bod 2. Bod 2. môžem dosiahnuť viacerými spôsobmi a súčasnými vierami alebo reťazcami argumentácie alebo dôkazmi. Ak fungujú, sú pravdivé. To je pre mňa užitočné.

Významový vzťah v zmysle nadradenej kategórie medzi prvým a druhým bodom môže byť zameniteľný a v určitom poradí sú len pre „nedokonalosť“ rozumu a pre potreby argumentácie. Rovnako môžem povedať, že (1.) verím v dobro a preto (2.) verím v Jediného Boha ako obrátene (1.) verím v Jediného Boha a preto (2.) verím v dobro. Poradie (1.) a (2.) má význam a je určené pre tretí krok, čo chcem primárne dosiahnuť, pričom samozrejme chcem dosiahnuť oboje, tak (1.) ako aj (2.).

Nie každý verí v dobro, ale povedzme, že verím v dobro.

Užitočnosť je potom vyjadrená nasledovne:

1. verím v dobro
2. verím, že niečo je dobré
3. viem (odvodil som reťazcom argumentácií alebo dokázal som) / zažil som – realizoval som / verím, že niečo mi umožňuje dosiahnuť niečo, čo je dobré. Ak to funguje, je to pravdivé. To je pre mňa užitočné.

Keď verím, že niečo je užitočné, je to na základe toho, čo považujem za dobré. Uvedomujem si, že všetko, čo tvrdím, je v podstate moja viera. Na akých axiómoch stojí moje vnímanie užitočnosti (poradie podľa vyššie)?

1. Verím v dobro.

2. Preto keď o čom poviem, že je užitočné je to zároveň mojim vyznaním, čo považujem za dobré.

(oi)

1. Verím v Jediného Boha. Verím, že človek bol stvorený na Boží obraz. Verím v to, že nevýjdeš odtiaľ, kým všetko nesplatíš. Verím v to, že miluj blížneho svojho (viac) ako seba samého (a konaj tak). Verím v „43 …Amen, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“.
2. Verím, že tento Svet je poznateľný a má svoje zákony. Tieto zákony vedú k dobru a môžem ich poznať a tak poznať dobro a cestu k dobru (aj keď sa zdá, že dobro je relatívne a prečo keď je Jediný Boh je dobrý sa ľuďom stávajú zlé veci a pod, …), existuje postoj, ktorý zdôvodňuje konanie samozrejme, nie sú to len dobré úmysly, ale konanie na základe dostatočne pravdepobného dokázateľného poznania zákonov (3.), kt. vedú k dobru, aj keď krátkodobo a krátkodobými výsledkami a skutočnosťami sa môže zdať, že nie sú dobré alebo sa dajú relativizovať. Ale predsa …

Podobne pre 1. verím v…(samozrejme nielen v to, ale aj): verím v šťastie (a že môžem byť skutočne šťastný – Môžeš byť šťastný / štastná / štastnô!), verím v prosperitu v zmysle https://slovnik.aktuality.sk/synonyma/?q=prosperita (v žiadnom prípade tým nemyslím
Prosperity theology – Wikipedia, dávanie je dôležité, ale dávať sa má núdznym), verím v spravodlivosť, verím v budúcnosť, …

3. Keď poviem, že je niečo užitočné, znamená to, že verím, že to umožňuje dosiahnuť, alebo je to v zhode s touto vierou. Verím, že všetko existuje. Verím vo vnuknutie, ktoré nie je produktom zmyslov ani rozumu. Verím v ľudské poznanie. Verím v skúsenosť. Verím v to, čo zažívam (obsahuje to zmyslový zážitok, ale je to širší pojem ako to, čo vidím, počujem, hmatám, …). Verím v reťaz argumentácie, logiku a vedu všeobecne. Verím, že ľudské poznanie je viac ako len rozum. Verím, že človek sa má správať podľa poznania.

Užitočný Pohľad (Čo je Pohľad) na veci

Všeobecne to, že niečo je užitočné znamená(, že verím), že to na niečo môžem použiť. To, čo mi umožňuje niečo urobiť alebo všeobecne dosiahnuť moje ciele, je užitočné (nemusí byť dobré), to čo mi znemožňuje niečo použiť na dosiahnutie svojich cieľov je škodlivé, všetko ostatné je zbytočné.

Na väčšinu vecí sa dá pozerať rôznym spôsobom. Z rôznych uhlov pohľadu (Čo je Pohľad). Definovať ich rôznym odôvodneným spôsobom. Snažiť sa definovať veci a pozerať sa na nich tak, aby reťazcom argumentácie viedol k užitočnosti a nekončil v prázdne a zbytočnosti alebo dokonca škodlivosti. Cykly transformácií. To je zamýšľané vetou – „načo mi je takáto viera“

Na väčšinu vecí sa dá pozerať rôznym spôsobom. To, že niekedy použijem určitý spôsob pohľadu (Čo je Pohľad), definície, reťazca argumentácie ma nezväzuje, aby som inokedy nepoužil iný spôsob, inú definíciu, iný reťazec argumentácie (samozrejme reťazec argumentácie musí byť správny a musí mať integritu, nemôžeš preskakovať z jedného do druhého, vyberať si hrozienka, musí byť zachovaný ak platí všetko predošlé – potom, …), ale výlučne ak je to pre dosiahnutie vždy rovnakého (1) verím a (2) verím, že niečo je alebo obsahuje to, v čo verím (podľa vyššie odstavca Viera). Inak je to ničotnosť, zmar, pokrytectvo, oportunizmus, klam a …

To je užitočnosť.