Ako začať a ako odvodiť Transformácie?

Cieľom nie je obhajovať samozrejmé, ale na postupe ukázať a vymyslieť ako sa dajú Transformácie využiť.

Táto argumentácia je (pravdepodobne) len jedna z možných, bez nároku či ašpirácie na superioritu.

Čo je nespochybniteľné

1. Začneme logicky. Všetko. To znamená, že nevyberáme spochybniteľné niečo, ale začíname so všetkým / Všetkým.
2. Všetko (čo) existuje.
3. Všetko je všetko aj keby to bolo nič / Nič nielen v zmysle prázdnej množiny, ale aj v zmysle neexistujúcej akejkoľvek množiny či hocičoho čomu by zodpovedala Idea množiny alebo proste hocičoho. Ale nie je to nič, čo zdôvodníme ďalej, paragraf len pre úplnosť a nespochybniteľnosť.
4. Pokračujeme empiricky. Je nespochybniteľné, že Niečo existuje. Či už to je predstava, skúsenosť, sila, energia, tieň na stene jaskyne, entita, veci, javy, procesy, myšlienky, Idey, … – Niečo existuje. Kto to popiera je buď blázon, s ktorým sa nedá a je zbytočné argumentovať alebo dospievajúce dieťa, kt. testuje hranice poznania / skúsenosti / … a(lebo) sa robí zaujímavým. Niečo existuje, aj keby to mala byť iba samotná podstata / esencia Skúsenosti. Určite existuje Skúsenosť / Zážitok – nemyslíme tým (iba) zmyslové.
5. Skúsenosť znamená zážitok. … Je žitie / zažívanie, vedomím? … Skúsenosť nemusí mať pôvod len (podľa filozofa Lockeho ako uvedené v Malé dejiny filozofie, Hans Joachim Stoering – Immanuel Kant, str. 296, v strede) v (1) vonkajšia v zmysloch, (2) či vnútorná v reflexívnej činnosti vedomia. Človek nie je len empírio. (aj keď pod nedefinovaný pojem vedomia sa môže a(lebo) pojem schovať / zahrnúť všeličo – logické myslenie, predstavivosť, city, archetypy, Ja, Self, individuálne vedomie, kolektívne vedomie, … a ešte oveľa viac.) (Dôležité – za to nie je možné vyniť Locke-a-eho, lebo vtedy väčšina týchto pojmov a vysvetlení vôbec, ale ani náznakom neexistovala – je to ťažká práca uviesť pojem vedomia ako sa chápalo v dobe Lockeho). Vedomie je pocit, že žijem. Čo je vedomie v tomto prípade? Samozrejme, že si viem „predstaviť“ aj to čo nikdy nebolo v zmysloch. Architekti, matematici, … Človek vníma, ale aj rozmýšľa (rácio). Tu je problémom, že racionalisti = rozum, ale vo filozofii to zahŕňa aj iracionálne a duchovná a duševná tvorba čo presahuje zmysly / skúsenosť (empíriu) a nikdy nebola v zmysloch, môže byť aj iracionálna (). Myslenie nemožno zahrnúť pod pojem vedomie (pri všetkej úcte k Descartovi ako matematikovi, nie je to tak, že „Myslím, teda som“, pretože AJ „Cítim, teda som.“ / „Vnímam, teda som“, empírii by skôr slušalo cítim teda vnímam rôznymi, nielen fyzickými zmyslami, ale aj duchovnými – napr. intuícia, či dušenými – (po)city, duševne (po)hnutia — Teda rácio aj empíria, otázka či ešte niečo – Viera? Iracionálna, rozumom nezdôvodnená či dokonca nezdôvodniteľná, žiadnymi zmyslami nedotknutá, zjavená a vnuknutá [priamo do srdca vložená, teda nie cez zmysly a ani činnosťou rozumu vo filozofickom zmysle ráciu] Viera?). Je to celé domotané. Tu (a nie som si istý či vôbec niekde/ niekedy) sa nechcem snažiť rozmotať to. Mojim cieľom nie je vtestnať sa do kazajky filozofie / filozofovania a postupovať podľa , ale pripraviť si nástroj a tu konkrétne podklady pre nástroj, na konanie, riešenie.
6. Je nespochybniteľné, že Skúsenosť znamená, že Niečo vníma iné, alebo aspoň / minimálne rovnaké Niečo, aj keby iba samo seba = určite „Ja (určite) som.“
7. Povedzme, že minimálne čo existuje, teda „Ja som“
8. Čo som?
9. Prečo sa to pýtam? Že sa Niečo (existujúce) pýta je zdôvodnené (aj) tým, že existuje Otázka / napr. táto otázka.
10. Povedzme / pomenujme / nazvyme, že Niečo čo existuje je (sa volá) Entita.
12. Skúsenosť sa mení – ????????? ako to dokážeš ??? ako to zdôvodníš ????? Možno radšej zadefinuj entitu / Ideu Zmena , ako že sa skúsenosť mení ??????
13. Nazvyme túto zmenu, transformáciou.
14. Táto Zmena je Príklad Transformácie.
17. Existuje Zmena.
19. ?????Zdôvodni pravdivé (1) a nepravdivé(0)
22. Skúsenosť tvorí alebo aspoň objavuje Niečo, čo nazvyme Idea / Idey.
23. Je nespochybni
25. Existuje Čas. a Priestor, aj keby to mala byť iba (hoci nepravdivá) Idea. Existuje, pretože som to práve povedal
27. Existujú Protiklady, lebo viem uviesť Príklad. Príkladov je mnoho. Ide o to, že existujú. Protiklad je Idea, ktorú môžem zadefinovať a po splnení podmienok definície Príklad platí. Je zbytočné filozofovať, či Príklad existuje alebo nie, má zmy
28. Existuje Konečnosť aj Nekonečnosť (vysvetľovať priamku ako nekonenčnú kružnicu a tak [ale to neznamená, že sa to nedá inak] dokazovať konečnosť cyklickosťou je nesprávne, pretože priemer takejto kružnice je znova priamka.)
29. Existujú Premeny (Transformácie), pretože viem uviesť Príklad.
30. Existuje Organizovanosť, ako aj Chaos.
31. Existuje Cyklickosť, ktorá sa môže tváriť aj ako pseudoTrvácnosť / pseudoVečnosť, ale to o inom.

V čo verím

Žil som to / Vedel som už dávno predtým, ako som to sformulované prečítal / počul / uvidel / … . Len som zistil, že to treba povedať.

Nie je možné to dokázať, ale čo je podstatnejšie – nie je to možné vyvrátiť ani rozumom ani skúsenosťou.

1. Aurelius Augustín – Svet nebolo stvorený v čase, ale s časom!

Len toľko

Len toľko sa dá všeobecne, celkovo a s určitosťou povedať. Všetko ostatné závisí od toho čo prečo sa pýtame (v linku uveď vždy existujú výnimky, relativitu, pravdepodobnosť, podmienenosť – závislosť od podmienok, účelnosť a užitočnosť)