1. krúžením predstierala nekonečno
2. inak ako bod 1. a trochu o inom, aj keď možno v konečnom dôsledku rovnako – ďalšie žitie ukáže – (tak ako to, neviem či originálne alebo prebral nejaký názor – Mikuláš Kusínsky) – obvod nekonečne veľkého kruhu je priamka a tak isto aj OPAČNE a so všetkými súvislostiami, na priamku, tak ako na kruh, potrebujete dva body, sa dá pozerať aj ako na obvod nekonečne veľkého kruhu
3. je NIČ a je JEDNO = 1,
4. JEDNO je to čo existuje, nemá hranice, nie je nekonečné, len nemá hranice, nie je to len fyzická vec, ale aj, kde je (nachádza sa) myšlienka, kde má hranice – kde sa nachádza cit, nikde proste existuje, a keď sa pýtame, kde má hranice fyzický vesmír, tak je to tam kam ich umiestnia naše definície toho, čo je fyzický vesmír, len musíme zistiť ako to vyrátať, v podstate môžeme povedať, že hranicami fyzického časopriestoru sú jeho zadefinovania, teda čo je priestor a čo je čas, ale JEDNO a teda existencia nie je len fyzický vesmír, môžeme povedať, že JEDNO je VŠETKO, lebo VŠETKO existuje, úplne detsky povedané minimálne v našich myšlienkach/…/…
5. NIČ je nepredstaviteľné, a keby sme povedali, že je to to čo neexistuje, už by sme ho definovali a teda by existovalo, neviem či je možné dať meno nič a neviem či je to správne, ale zobrazme ho ako 0
6. jedno tvorí tri, teda transformácie, niektoré reťazce transformácií krúžia (logický súčin, …), niektoré skončia

Hans Joachim Storig – Malé dejiny filosofie – str.63 – citácia Charlesa Johnstona:“Všechny racionalistické filosofie(tj. všechny, které pracují rozumem) končí, a to nevyhnutelně, v agnosticismu“(tj. v poznání, že nemúžeme nic poznat) —> ale to nie je cieľom rozumu. Kde je plot, ktorým končí Zem? Rozum má vysvetliť „jav“/princíp/vedenie/učenie/vedecký systém v praktickom zmysle, tak aby bolo skutočné a dalo sa použiť. Aby sa bol odôvodnený musí byť fungujúcim systémom, mať internú logickú štruktúru a integritu a byť použiteľný. Od malých čiastkových vecí, až po všetko, takými slovami a definíciami, aby bolo umožnené všetko. Nie je cieľom rozumu dopriať človeku pochopiť vzťah 0 a 1, ale iba to čo existuje (všetko existuje a pohybuje sa v kruhu), teda je skutočné, a teda funguje. Stačí napr. aj racionalistické zdôvodnenie alebo nájdenie príčiny časného utrpenia, ktoré vysvetlenie funguje (aj viera umožňuje človeku prekonávať nepochopené a nezdôvodnené, smerovať k vyšším métam a k dokonalosti, či už v duchovnom/duševnom/materiálnom zmysle, znášať utrpenie a strasť a dávať silu, teda z definície funguje a teda existuje, avšak viď záver argumentácie, tým je a týmto výkladom funguje, teda môžeme povedať – len na tieto ciele. Len v tomto kruhu argumentácie) Ak by si chcel postaviť dom viera, najmä bez skúseností – ďalšie???rozpracovanie ??? a ďalšie rozpraconie intuícia a inštinkt… ?hoci je to iba jav/klam, a a človeku umožní znášať utrpenie a ísť po ceste, nech je akákoľvek a žiť. NOdpovedeAk zostaneme Ďalšími nástrojmi okrem rozumu sú viera, intucícia, inštinkt Väčšinou (možno vždy to znamená vrátiť sa po prospešnej fungujúcej ceste uvažovania na začiatok. Aby výsledok potvrdil začiatok/tézy/vstupy … – aj keď v primitívnom zmysle slova je to tautológia. Jediné čo odlišuje tautológiu od rozumom dobre popísaný či už jav alebo dokonca skutočnosť je to, že ten je užitočný a funguje, kým tautológia nie je užitočná, teda nefunguje. Aj obyčajná tautológia – výrok – „niečo je, lebo je“, môže byť premenený na meditáciu, (napr. kresťanskú, židovskú, zenovú, …, je zdrojom skúsenosti a poznania. Do akej miery je meditácia iná ako rozmýšľanie systémom brainstormingu?), ale rozmýšľajúcemu človeku stačí – Existencia hocičoho/všetkého je odôvodnením a odpoveďou na všetky otázky aj otázky zmyslu. Ďalším krokom je zistiť ako funguje a ako a načo sa dá použiť, teda podniknúť cestu rozvíjania základnej tézy, pričom sa stále vrátiť k záveru/začiatku tézy. Samozrejme hranice fungovania/funkčnosti sú dané kvalitou, zhodou vysvetlenia/zdôvodnenia javu so skutočnosťou, príjemcom vysvetlenia … ale to nemá vplyv na … Skúsenosťami, skúmaním, používaním, logickou argumentáciou približujeme rozumom rozpoznaný popis javu existujúcej a teda skutočnosti (teda fungovaniu). Chybou nášho uvažovania je, že sa nesnažíme postupovať v rozširujúcih kruhoch, ale berieme si lupu a snažíme sa niečo vysvetliť samé o sebe, bez toho aby sme kruh uzavreli a dospeli znova k začiatku a tak dali systému odôvodnenie, integritu a skutočnosť. Som, lebo som.