Rozumiem tomu dobre?
Boh vie, kto sa ako zachová (chovanie je skutok). Samozrejme súhlasím.
Ďalšie kroky mi však pripadajú zbytočné: Ten je predurčený. Toho si vyvolí. Toho zavolá. … Strašne veľa zbytočných slov.
Načo to všetko?
Každý Dar musí človek prijať.
Ježiš Kristus spasil všetkých. Boh zavolal / volá všetkých. Dal ten Dar všetkým. Človek však musí Spásu prijať, teda súhlasne odpovedať. Prijať Dar Viery. Boh vie, kto prijme Spásu. Je zbytočné hovoriť o tom tak, že je predurčený (Bohom). Proste daný človek príjme Spásu zo svojej slobodnej vôle. Samozrejme, že to Boh vie. Ale nevstupuje do rozhodnutia človeka. Proste daný človek príjme Dar Viery úplným podrobením sa Vôli Boha (zo svojej slobodnej vôle). Nebude hrešiť a bude konať Skutky Lásky. Sviatosti pomáhajú a umožňujú. DO believe. Žijeme konaním v najširšom slova zmysle. Žijeme (vo Svete) v Čase. Čas je zmena. Zmena je skutok. Boh je Láska. Viera v Boha je skutok Lásky.
Určite som nepochopil, čo C. Sproul hovorí a ako to myslí. Lebo by to bolo úplne zbytočné kecanie. Ale musel som to vyššie-uvedené napísať, aby som sa posunul ďalej. Budem ďalej pracovať, aby som pochopil C. Sproula a túto prednášku.
Pozri aj:
Stále nerozumiem v čom je postoj protestantov – tu – prezentovaný R. C. Sproulom, principiálne odlišný od katolíckeho postoja. Pripadá mi to, ako vyfabrikovaný problém niektorých indivíduí, ktoré zviedli mnohých. Áno, možno sa detaily líšia. A možno sa líšia len relatívne malými významovými odtienkami. A možno sa líšia kontextmi, v ktorých ich oba tábory používajú. Ale podstata je tá istá.
A áno. V závere tie isté slová ako v prvom videu, ktorých zmysel (vo význame prečo? a načo?) je podľa mňa zbytočný.
21. 12. 2025
Po čase som sa znova vrátil k R. C. Sproulovi. Chvíľu som si myslel (príspevok nad), že môžem (aj keď iba principiálne) súhlasiť s R. C. Sproulom. Ale jeho slová sú len časťou pravdy a súznenie s nimi výsledok mojej snahy nájsť spoločné základy. Ujasnil som si (opäť) a znova uvedomil, že skutky nenasledujú (hoci logicky) IBA PO viere a spáse. Existujú skutky, v ktorých nachádzame vieru. Ktoré nás vedú k viere. Ktoré nás presviedčajú (o viere). Ktorými zisťujeme a zažívame, a ktoré mám poskytujú dôležité, podstatné a esenciálne skúsenosti a tak (u)veríme. Nie zásluha. Skúsenosť. Zážitok. Znova a dôrazne – NIE zásluha. Napríklad Boh mi ponúkne (podaruje) možnosť vykonať charitatívny skutok (Skutok Lásky) a ja ho prijmem a uvidím aké dobré a významné a prospešné dôsledky má a uverím. Alebo v ťažkej chvíli, keď neexistuje riešenie, sa spoľahnem na Boha aj keď v neho v tom čase neverím a poviem si – „nech sa stane Tvoja Vôľa“ a proste bez reptania vykonám čo môžem a tam ho nájdem. Podobne účasť na svätej omši (skutok) a modlitba (skutok) posilňuje a prehlbuje vieru, či dokonca vedie k viere.
Ako vlastne protestanti uveria? Čo to znamená? Čo je to? Akú to má hodnotu? Je pochopenie Pytagorovej vety – napríklad geometrický dôkaz-, okamih jasnosti, keď všetko zapadne dokopy a proste „vidíš“ – vierou? Keď poznáš verše Biblie, vysvetlíš podobenstvo, keď nájdeš súzvuk niekoľkých veršov, … – je to Viera?
Viera je krok vpred. Viera je krok vzad. Čin. Skutok. Všetko ostatné je len teória. Mŕtva viera. Viera je rozmerať územie po Nílskej záplave, spravodlivo ho prideliť roľníkom, ktorí zasejú obilie. Viera je zobrať svoj Kríž a nasledovať Ježiša Krista. Živá Viera.
Ako som napísal niekde predtým – možnosť vykonať Skutok Viery alebo Skutok Lásky je Boží Dar, Dar Božej Milosti (aj keď som presvedčený, že každý dostáva takéto Dary v takej či inej podobe a príležitosti – aj podľa Darov Ducha, ktoré obdržal – a teda neverím v predurčenie) (samozrejme lebo Spása nie je odmenou za naše skutky) (a samozrejme my sa rozhodneme, či ho prijmeme).
Ako inak – všetko existuje. Skutky Viery a Skutky Lásky bez Viery, Skutky Viery a Skutky Lásky, ktoré plodia Vieru a Skutky Viery a Skutky Lásky po uverení, ktorými napĺňame a realizujeme a oživujeme Vieru.