oi

Napríklad hriešnik na kríži, ktorý bol spasený.

Odhliadnúc od praktických problémov s trestom smrti – chybné dôkazy a v dôsledku toho nezvratne nespravodlivo odsúdení a popravený a tak bez možnosti rehabilitácie a nie sú to vôbec malé percentá – nemôžeš NIKDY uprieť žiadnemu človeku právo na Spásu. Právo na Večný Život. To je úplne najzákladnejšie právo človeka. Čokoľvek by urobil. Trest bez možnosti Pokánia. To je absolútne základné právo každého človeka. Stvorenia stvoreného na Boží Obraz. Môžeš človeka obmedziť. Môžeš sa pokúsiť človeka usmerniť. Môžeš (a musíš) človeku zabrániť, aby konal zlo a vykonať všetky potrebné opatrenia, aby nemohol konať ďalšie zlo. A ak koná zlo a v tom momente ohrozuje zdravie a životy, v tom momente ho máš zabiť. Ale nie ako trest.

Ťažko sa to počúva, ale okrem napríklad obriezky ako skutku Zákona, katolíci podľa učenia Ježiša Krista, hovoria jasne. Nie oko za oko a zub za zub. Nie sedem krát, ale sedemdesiat sedem krát. Teda vždy. (Samozrejme to neznamená, že nemáš hájiť svoje práva.)

A to všetko hovorím s ABSOLÚTNOU POKOROU. Keby som mal dieťa a niekto by mu ublížil, neviem ako by som sa zachoval. Veľmi ťažko sa to počúva. Je to dokonca horšie ako „oko za oko, zub za zub“. Ten, kto mi ublížil, má byť spasený ?!

To všetko je v súznení so základným Prikázaním, ktoré je absolútne jasné a autoritatívne.

Nezabiješ! (príslušné vyjadrenia v Tri piliere katolíckej mravnosti).

Nikdy nevieš kedy (a kto) môže z Božej Milosti dosiahnuť človek spásu. Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení. Veľmi ťažko sa to počúva a – opäť – hovorím to s absolútnou pokorou, ale tak to je. A také by mali byť naše zákony, ak chceme budovať Kráľovstvo Božie.

Je to v Božích rukách. Kto si, aby si posudzoval Boží Plán? Kto si, aby posudzoval Osud Človeka v zmysle kto má žiť a kto nie? Kto si, aby si určoval, kedy iný človek zomrie? Stvorenia stvoreného na Boží Obraz. Si Boh?