Nerozumiem tomu rozruchu-okolo a posadnutosti s istotou vedieť, či je niekto spasený alebo nie. Vraj aká hrôza nevedieť, či si spasený. Viera, Láska, NÁDEJ. Vraj až taká hrôza, že niektorí ortodoxní mnísi (ako tvrdia niektorí protestanti a uvádzajú to ako príklad aká je to strašnosť) strávia roky v samote meditáciou, či sú spasení alebo nie.

Proste ži svoj život tak, aby si bol. Nie spasenie za odmenu, ale odovzdaj sa Božej Milosti a ver. Ver v Ježiša Krista skutočnou (uskutočnenou) živou Vierou. Miluj (aj a najmä skutkami). Miluj Boha (Boh je prvý), miluj blížneho svojho, miluj seba, miluj Svet. Miluj (svoj) život. Miluj žitie. Ži svoj život. Ži ho v tomto okamžiku. V tomto okamžiku rozhoduješ o svojej spáse. Máš slobodnú vôľu. Nehreš. Hriech je Smrť. Kým žiješ, nie si mŕtvy.

Boh miluje všetkých ľudí absolútnou a nepodmienenou Láskou. Absolútnou. Absolútne znamená nie (niekoho) viac alebo (niekoho) menej. Hovorí sa, že hriešnika a zatúlanca ešte viac. Ale to je len vo vzťahu k zatúlancovi. Hovorí to iba, že aj keď by ho nemal milovať a predsa ho (absolútne) miluje. Nekonečno plus niečo sa zdá byť viac ako Nekonečno. Ale stále je to Nekonečno.

Čo teraz, keď si (vraj) spasený. Či dokonca raz spasený, navždy spasený. Alebo že Boh rozhodne kto bude spasený a kto nie. Alebo ešte naviac dokonca keď niekto hlása tvrdenie o Neodolateľnej Božej Milosti? K čomu to vedie? O čom to vypovedá? Čo by to vypovedalo o Bohu. O Človeku. O Svete. O Viere. O Spáse.