Sprav to v (úvodných) v úzusoch, definíciách a paragrafoch, pretože argumenty sa v neštruktúrovanom texte rozplývajú a nie sú také výstižné a obsažné.
- Definovať, priblížiť lepšie NIE-Existenciu. Úzus – všetko čo vyjadrujeme pomocou svetských pojmov a nie je zo Sveta a má všeobjímajúci charakter, je zapísané ako „NIE“ plus „-“ plus meno entity s veľkým začiatočným písmenom: NIE-Existencia, NIE-Stvorené, … – Paragraf – (1) NIE-existencia znamená, čo nie je stvorené (NIE-Stvorené), ale predsa … Vedomá Chyba – JE (EXISTUJE)(samozrejme nie vo význame svetských slov je / existuje), len je neprejavené. Nebesia nie sú bod / priestor mimo tohto Sveta / priestoru, ale tento Svet / priestor je bodom / priestorom v z nášho pohľadu nekonečnosti, ale skôr bezpriestorovosti Nebies. Stvorenie ako zjavenie je obraz boží v (2) Nevieme a nemôžeme vedieť ani pochopiť NIE-Stvorené (čo neznamená, že sa nemôžeme spojiť, napr. prostredníctvom nesmrteľnej duše a viery) Nemôžeme vidieť ani poznať NIE-stvorené / NIE-Existenciu. Predtým pozri „Čo s Carlosom Castanedom„? – Je to Castanedovo Nezpoznateľno. Pri Nepoznateľnu sa argumenty a poznanie strácajú, rozum sa zamotáva, vôľa mäkne a pociťuješ trvalú beznádej, bažinu a hmlu, človek stráca pôdu pod nohami a hynie (možno nie telesne, ale duchovne (pozor nie duševne) určite. Je to zbytočné mrhanie a nerob to. Ver. /odstavec/ Aj keď veľmi fandím hľadaniu Bozónu / prvej častice, hlavne preto, že pri pokusoch nájsť ho a dokázať, dochádza k obrovskému technologickému pokroku. Som fanúšik, najdeme prvú časticu, ktorá vznikla (taktiež však môžme povedať, bola stvorená). Ale ČO? Čo chcete dokázať? Že niečo vzniklo z ničoho? Keď platí zákon zachovania energie, nemohlo to vzniknúť z ničoho. (kozmologický argument – nedokazujem, iba budujem ďalšiu argumentáciu na základe axiómu). Nič nemá žiadnu energiu. Akože TO fakt? To ešte v dnešnej dobe musíme riešiť tieto bludy? Už a mnoho pred ním, Aristoteles – Prvotná príčina? Prvotný hýbateľ? Proste na to rozum nenájde odpoveď. To naozaj musíme sa pohybovať v kruhoch – tautológiách fyziky? Viera progresívnych vedcov je omnoho bizardnejšia a hlúpejšia a zabraňujúca akémukoľvek (Havlov pojem, neznášam ho) zmysluplnému žitiu, zmyslu života, šťavy života (zažil som pohrebný rituál ateistu, nejaká pani tam zarecitovala básničku, pekná básnička, ale … TO FAKT? … – a bola to hrôza, sterilnosť, proste úbohosť, dehonestácia ľudského života, jeho nesmiernej hodnoty, hodnoty života a existencie nielen človeka, ale všetkého Stvoreného. Hodnoty a vyústeniu životného príbehu, najmä človeka? A bez akejkoľvek užitočnosti pre čokoľvek. (3) Všetko čo je stvorené môžeme vidieť a poznať, aj keď je to niekedy veľmi ťažké, aj keď je tu mnoho protirečení a …, proste je to veľmi ťažké a zahŕňa nielen rozmýšľanie a bádanie, ale spôsob života, spôsob konania a prežívania a existencie. Keď to zatiaľ nepoznáš, je to Castanedovo Neznámo (porovnaj oproti Castanedovmu Nepoznateľnu) (3) NIE-existencia nie je neexistencia. Nie je to prázdnota (pretože prázdnota je priestor). Nie je to nič (pretože nič je prázdna množina niečoho alebo všetkého). (4) Na čo je to dobré? K čomu to slúži, toto „poznanie“. Prečo sú napísané tieto slová. Dopíš.
- Lepšie definovať a zjednotiť výklad Jedno a Nič.
- Dôkladne a čo možno najstručnejšie a potom obšírne vysvetliť „Všetko existuje“ – Všetko existuje a všetko má svoje miesto v poriadku vecí / Entít
- Definovať Vedomú chybu – pomocou pomenovaní, javov a princípov Existencie / tohto Sveta / tohto Stvorenia (priestor a čas) priblížiť a intuitívne načiahnuť sa k NIE-existencii, Stvoriteľovi, možno NIE-veci sú podobné ako veci-o-sebe, len sú obmedzené v najširšom zmysle priestorom a časom … Napr. „Otče náš, ktorý si na Nebesiach“ – „si na Nebesiach“ – svetský pojem – poukazuje na NIE-existenciu – opäť svetský pojem – NIE-existencie, predStvoreného – pred – opäť svetský pojem vo význame „pôvod“
- Keď všetko existuje, existuje aj Nekonečno. Ako, v konečnej Existencii? – Priestor ako idea aj skutočnosť, v ktorej existujú Entity a Existencia je nekonečný a je definovaný príslušným počtom priamok ako Idea aj ako skutočnosť, ktoré prechádzajú všetkými kombináciami jednotlivých bodov (Entít, ktorými sú aj Možnosti) – !počet je väčší ako jeden, jeden bod je Jedno! -, ktoré prestavujú jednotlivé Entity Existencie. Počet Entít / Možností / Nekonečností je konečný a všetky vznikli na začiatku s časom – inak, tak ako to, neviem či originálne alebo prebral nejaký názor – Mikuláš Kusínsky – obvod nekonečne veľkého kruhu je priamka a tak isto aj OPAČNE a so všetkými súvislostiami, na priamku, tak ako na kruh, potrebujete dva body, sa dá pozerať aj ako na obvod nekonečne veľkého kruhu
- Všetko existuje. Všetko existuje a všetko má svoje miesto v poriadku vecí / Entít. Ale nie(len) vo fyzikálnej forme. Svet bol stvorený so všetkými možnosťami, ale nie so všetkými dopadmi na fyzično. To neznamená, že to neexistuje. To znamená, že cesta, ktorú sme si vybrali to umožňuje alebo neumožňuje. A už sme veľmi ďaleko od toho, aby všetko čo si vieme predstaviť sa premietlo do fyzična. Vieme, že si predstaviť, a pracovať s nimi, dokážeme mnoho vecí, znova nie hocičo, čokoľvek. Aritmetické a geometrické nekonečno. Nahradenie toho, čo nepoznáme premennou a tú používať ďalej vo výpočtoch, nákresoch, predstavách, … Fyzikálne merania svetla, ktoré k nám prichádza z najďalej ako sme schopný merať dokazujú, že vesmír (svet) sa rozširuje. Teda nie je nekonečný. Ale ako na to. Fyzická realita a / vs duchovná realita je ľahko pochopiteľná. Dokážeme si predstaviť nekonečno ako pojem a duchovne s ním pracovať ďalej, ale nedokážeme si ho predstaviť fyzikálne, v tom, čo veľa ľudí pomenúva ako realitu [aj keď realita je omnoho viac a zahŕňa aj duchovno a duševno]. To je (podľa môjho názoru dokázané, viď vyšie spektrálna analýza svetla z okrajov vesmíru). OI – myslím, že už vieme, že vesmír / Svet / Existencia nie je nekonečná, pretože sme zmerali jej okraj. Problémom pre pochopenie a je to, čo duševná relita. (bez pátosu) Láska. Páči sa / nepáči sa. To je tá časť (aj keď samozrejme nie jediná), kt. nás presviedča, že svet / Existencia nie stroj / predstava / svet / duch. Aj najväčšie podniky (v zmysle projekt) môžu stroskotať. Lebo …
- Neviem, či si kto vie vôbec predstaviť, čo to znamená, že vôbec tento okamžik nastal.
- Veci ako aritmetická postupnosť, priestor, zlomok, …, všetko existuje, ale má svoju formu / svoje miesto v poriadku vecí.
- Venoval som celý svoj život, aby to tak bolo / Francis Baconove Idoly.
- Nekonečne veľké alebo nekonečne malé. Spojité (analógové, …). Atomárne (bodové, digitálne, …, štvorec v kruhu [kruh v realite je vždy mnohouholník, dokonalý kruh je iba v predstavách a je analógový], …). Limita. Čas / Zmena. Analógové a Digitálne.
Základné tvrdenia:
- Stvoriteľa, Prvotného hýbateľa nemôžeme poznať, nemôžeme vedieť, čo bolo „pred“ Stvorením, Kantovské anténky sú naše nesmrteľné duše a vedomie, že sme stvorení na Boží obraz v priestore a čase, a veriť – je to dobrá viera, má dobrý cieľ, je optimistická, dá sa s ňou žiť dobrý život, dobre usporiadava život (nič nestrácaš a získavať nádej), je ľudsky, eticky a spoločensky úplne v poriadku, dáva nádej a nenapadá ma iný spôsob – hlavne s vedomím platnosti zákona zachovania energie – prečo by to malo byť inak. Ako by to mohlo byť inak? Kde inde by sa vzala táto energia? (aj keď tieto tvrdenia nehovoria nič o pravdivosti takejto viery, hovoria všetko o jej akceptovateľnosti. Keby moja viera a z nej vyplývajúce sa správanie nebola takto, z týchto dôvodov akceptovateľná a tým netvrdím, že pre osobu, v určitom stave, nie sú neakceptovateľné tvrdenia, univerzálne pravdivé. Ale skutočne, uvádzame tu tak základné pre štruktúru človeka, aby spoločnosť dokázala prežiť. Určitá malá skupina ľudí môže na tomto základnom, elementárnom pre prežitie, presvedčení, vyhlásení a zdôvodnení parazitovať a som presvedčený, môžu (a dokonca si to aj zdôvodnia) len vďaka tomu, že / ale pre prežitie spoločnosti 99% musí humnánnosťou žiť, aj keď nedokonalo, (u)robia chyby. Ale aspoň si zachovávajú ten vektor smerovanie, že toto je normálne. Musí byť pravdivé humánne? Čo je humánne? Spravodlivé? Citlivé? Absurdné Ľudské práva, ktoré si vymýšľajú socialisti, komunisti a progresivisti (treba rozlišovať progresívnosť a progresivistickosť, progresívne vs. progresivistické, modernosť a modernivizmus, podobne ako v antike pozitívne a pozitivistické)? Sú dve pohlavia, muž a žena. Prírodovedne samec a samica. Muž sa môže správať žensky a žena sa môže správať ako muž, ak to tak cíti alebo prečokoľvek. Či už je to vývinová fáza alebo čokoľvek. Je to ich vec, nikto sa nemusí nič pýtať, oni to nemusia obhajovať (je to príliš silné slovo, ale ako povedať, že nemajú povinnosť, aj to je príliš silné, proste treba to akceptovať bez potrebného odôvodnenia, ale stále treba deti vychovávať …, nemá sa to vylučovať, ale deti treba viesť k slobode a autentickosti, najmä ku kritickému rozumu, teda aby poznali rozdiel medzi „trendy“ a „authentic“ , nezatvárať im dvere škatuľkovaním pred možnosťami, osobne som nevedel kto som až to neskorých 20-tych rokov, samozrejme nie v tomto význame, ale vo všeobecnom význame, v tomto význame som mal vždy úplne jasno, ale keď niekto nie, proste to nie je vec na posudzovanie, ale prirodzený vývin človeka, matematik má najväčšie rozkvet (tvorivé obdobie), keď má 17-19, biológ / lekár / ekonóm keď má päťdesiat …) a nemajú byť za to odsudzovaní ani posudzovaní. Je to ich vec a nikto sa do toho nemá čo starať. Stále však žena pôjde na záchod do ženských toaliet a muž do mužských, tak ako žena so ženskými zdravotnými problémami pôjde ku gynekológovi alebo si vyberie výživové doplnky navrhnuté pre ženy. Ale nútiť žiakov na školách, aby sa obliekli do šiat opačného pohlavia? Že to podporí ich empatiu voči opačnému pohlaviu. Čo vám šibe? Aj najobyčajnejšia zmienka, návrh, riaditeľom školy alebo učiteľom, dôverníkom alebo akýmkoľvek pôsobiteľom v oblasti práce s maloletými, je to na žalobu zo sexuálneho obťažovania maloletých. Možno na maškarnom plese, mimo pedagogického času s dobrovoľnou účasťou, kto chce, ale prikázať to v škole? Ste úplne zošaleli? … Teda znova. Je pravdivé nevyhnute humánne (opačnou vetou nemá zmysel sa zaoberať, pretože je toľko rôznych chápaní humánneho). Záver je, že teda nie. Ale ak sa viera humánnosti neprotiví, je to plus. Iba veľmi ťažko by sa mi žilo s vierou, kt. je nehumánna, v prirodzenom slova zmysle (pre mňa človek – všetci ľudia bez výnimky, možno ako ľudstvo ako celok – je obrazom Boha v priestore a čase). Dokonca som presvedčený, že trajektória mojich životných rozhodnutí, by možno skryto, smerovala k väčšej prirodzenej humánnosti. A povedať surovo, že Existencia je nepochopiteľná, je možno aj nehumánna. Verím, že Existencia je pre človeka pochopiteľná, len treba k tomu pristúpiť správnym spôsobom. Možno „priebeh“ stvorenia z časového pohľadu (Čo je Pohľad) univerzálneho človeka (verím však, že osebe to bol jeden okamžik, Stvorenie vzniklo „naraz“, že to Biblia popisuje ako 7 dní, je len naša interpretácia postupnosti krokov ako časovo-priestorových bytostí) začal Big Bangom, ale z čoho?, ako? skadiaľ / odkiaľ_sa_vzala, vznikla tá častica, ktorá urobila „Bang“? „Bing Badabú Badabá Bang“? Kto povie, že takto môžeš tvrdiť hocičo – napríklad, že Zem leží na chrbtoch štyroch slonov stojacich na pancieri korytnačky A’Tuin, plávajúcej vesmírom – alebo že čas neplynie priamočiaro, ale všetko je nekonečné, možno stále sa opakujúce ako vykladali Existenciu Schopenhauer a podobné paškvily európskeho ducha a európskeho prznenia indického Bráhma(na), možno – ale vieš, že to je hlúposť a nefunguje to a vlastne NAČO TO? Môžeš skúsiť Matrix spôsob vysvetlenia. Ale Existencia, do ktorej sa prebudíš má ten istý problém s vysvetlením samej seba o sebe, ako tá, z ktorej si sa prebudil / precitol. Nič si nevyriešil. Môžeš skúsiť použiť pojmy ako Nekonečno a podobne, ale ako to začalo? Aj pre priamku potrebuješ dva pevné body. Aj pre nekonečný priestor potrebuješ stred bod [0,0,0]. Taktiež tvrdenie, že to môžeme povedať rovno, že nedokážeme povedať / poznať ako vznikol tento svet a čas, namiesto toho, aby sme nepochopiteľnosť prenášali na nejakého Prvotného hýbateľa znamená povedať, že nedokážeme pochopiť túto Existenciu a tak sa podstatne obmedziť na ceste životom … Naozaj, nepoznám, neviem ako inak vysvetliť Existenciu. A Existuje. Minimálne viem, nad všetku pochybnosť, že Ja som. Takto spoužitím „časových a priestorových“ slov by to mohlo byť. Argument ako inak by to mohlo byť je plne obhájiteľný. Ako inak by to mohlo byť? A funguje je to. Tvrdiť, že existencia ja večná, znovu-sa-zrodzujúca, v čase nekonečná je naviac veľmi neužitočná, nepraktická, neefektívna, bezvýchodisková a bezcieľna a pesimistická. Čo to vysvetľuje? Čo máme robiť? Ako žiť? Čo je cieľ a prečo? Čo nám umožňuje? Aké možnosti nám poskytuje? Funguje to?
- Stvoriteľ nie je Stvorenie / Existencia. Dobro a zlo vo_svete / v_Existencii (kt. inak zrejme objektívne existuje ako pojmová Entita len z pohľadu (Čo je Pohľad) človeka, u iných Entít sú iba subjektívne dobré a zlé stavy [hlad, zima, bolesť, …] a dobré a zlé podnety [spôsobujúce bolesť, spôsobujúce páľavu, …]) nie je súčasťou Stvoriteľa. Zlo je vedomé / úmyselné aj nevedomé / neúmyselné (napr. nevedomé chyby, kt. sú napr. podľa Leibniza [nevyhnutnou] súčasťou slobodnej vôle)(a ešte chyby majú potenciál učiť nás pokore a majú potenciál posúvať nás k pochopeniu a pravde a majú potenciál zdokonaľovať nás, všetko samozrejme je potenciál, kt. môžeme! využiť – samozrejme nie sú zárukami. Vcelku sa dá sa v určitom zmysle povedať, že chyby sú nevyhnutné. Znova – ako povedal Sherlockov otec v Sherlock a Watsonová – „Žiješ život. To ťa mení – ak nie si hlupák“). Podľa mňa má Leibniz taktiež pravdu, že zlo je podmienka existencie Dobra, protiklad a napätie medzi protikladmi vytvára potrebnú energiu a aby existovalo Dobro musí existovať Zlo, tak ako u viacerých vecí ich vnímame len na základe, že existuje inakosť, inaké veci, voči ktorým ich môžeme rozlišovať a odlišovať a podmienka Existencie vôbec a s princípu. Opäť protiklad a napätie ako energia medzi protikladmi vytvára a je zrejme podmienkou, aby vôbec niečo existovalo. Len úvaha – splynutie a zjednotenie protikladov je možno určitým cieľom Stvorenia, možno spásou. Stvoriteľ je nepochopiteľný (oi aj pomerne svetské otázky a námietky: môže Boh stvoriť kameň, ktorý neudvihne?) a aj keď myslím, že môžeme poznať a pochopiť ako funguje Stvorenie / Existencia ako hierachicky najvyššia entita a systém bez vstupov a výstupov a môžeme poznať a pochopiť aj ktorúkoľvek je časť ako systém so vstupmi a výstupmi, aj keď možno nie iba rozumom, ale možno aj áno, ale myslím, že zmysel a cieľ Existencie, tak ako Stvoriteľa nemôžeme v Existencii pochopiť a poznať, pretože vstupy a výstupy sú pre nás nepochopiteľné. Ako máme žiť v Existencii, keď nevieme, aký je jej zmysel a cieľ? Tak že budeme zdokonaľovať, svoje Ja priviesť do dokonalosti, aby sme sa stali dokonalým Sebou. To neznamená, že sa máme stať dokonalým Zlom, ak sme psychopatom, znamená to, že naša cesta bude iná, pretože všetci ľudia majú_v_sebe obraz Stvoriteľa / sú_stvorený_na obraz Stvoriteľa. Prvým krokom je uveriť (často je to dar Boží často nehodnému človeku, niekedy je to karma, niekedy je to možno vedome zabudnutá výchova, niekedy je to osobná skúsenosť a rácio a indukcia a dedukcia, niekedy je to nasledovanie vzoru / knihy / filmu / …, niekedy …) a potom pokorne nasledovať Zjavenie. Tak príťažlivé slová (neriešime tu a teraz apokryfné evanjeliá, kto ich čítal vie, aké hlúposti / pseudomúdra a čudesnosti a nezrozumiteľnosti a pseudozáhadnosti a sú tam popísané) – „Rozštiep drevo a ja som tam, zodvihni kameň a nájdeš ma tam“ podľa mňa hovoria o ceste k Stvoriteľovi, hľadaní a vzťahovaní k Stvoriteľovi a nie to, že Stvorenie je Stvoriteľ. Rozštiepením dreva vzniknú viaceré časti dreva, ale kde je medzi nimi Stvoriteľ? Určite nie v nich, pretože by sme drevo nemuseli (roz)štiepiť.
- Augustín – „svet vznikol s časom, nie v čase“, všetko existuje v nesmierne veľa možnostiach stvorenia (ale nie sú nekonečné, len ich je veľmi, veľmi veľa), ktoré pokrývajú každý možný stav Stvorenia a bolo stvorené „naraz“.
- všetko existuje, všetko existuje v absolútnom ponímaní, svet ideí / veci_obe,aj svet javou, predstáv, projekcií, …, Všetko existuje a všetko má svoje miesto v poriadku vecí / Entít – a(le) bytosť v čase si volí čo je pre ňu pravdivé / skutočné (čo pre neho funguje) / o_sebe ako putuje časom a touto voľbou zároveň (čiastočne) obmedzuje a vylučuje protiklady, výsledok je určený reťazou volieb, málokedy jednou voľbou, aj keď každá cesta začína prvým krokom
- skutočné je to čo funguje (čo funguje najlepšie – porovnaj ptolemaiovský a ?kopernikovský? model obežných dráh planét)
- je možné spoznať skutočné Stvorenie, ale nie výlučne zmyslami
- človek má slobodnú vôľu, aj keď aktuálne rozhodnutie je väčšinou do veľkej miery výsledkom minulých rozhodnutí a cesty, ktorú si zvolil a ktorou kráča. Často v dôsledku minulých rozhodnutí je náš rozhodovací priestor vedome a(lebo) nevedome veľmi obmedzený.
- Základným poznávacím aktom je položenie si otázky „Prečo by to malo byť práve takto“. Poznanie, ktoré vylučuje všetky ostatné poznania.
- Základnou metódou je reťazec tvrdení, kt. funguje a začína „Všetko existuje. Všetko existuje a všetko má svoje miesto v poriadku vecí / Entít“ ——————————————————————————————- o inom —(Opäť – všetko, na čo môžeme pomyslieť, čo môžeme precítiť, čo môžme vidieť / počuj / hmatať / … Aj keď je jednoliaty povrch zrkadla klam – napr. na určitej úrovni je to sústava atómov s pomerne veľkými medzerami medzi sebou, podstatné je, že existuje. Môže odrážať obrazy vecí … O použití zrkadla a odrazoch v ňom v príklade inokedy … . A teda existuje aj vec. A čo s tým môžem urobiť a čo s tým urobím. Jednoliatosť povrchu môže byť klam, ale svedčí o tom, že zrkadlo pre mňa ako človeka existuje. A existuje aj pre pavúka, hoci ho vidí inak). —————————————————————————————- Vychádzame z tohto tvrdenia a postupne ho redukujeme a vylučujeme, čo nefunguje až dosiahneme svoj cieľ. Odpoveď závisí od otázky a (aj) pod týmto tvrdením myslíme (to je) základná užitočnosť. Často, možno vždy, je dôležitá otázka, niekedy ešte dôležitejšia ako odpoveď. Správne sa opýtať. Zvoliť správny prístup k … .
- Transformácie odtikávajú čas.
- Existencia pulzuje v cykloch – Krúžením predstierala nekonečno – transformácie, kt. sa uzavrú, pulzujú v čase, tie kt. sa neuzavrú zanikajú, Priestor neexistuje v inom priestore, ale je Stvorený sám o sebe, čo je – priestorové slovo – „mimo“ priestoru si nevieme predstaviť ani poznať
- Existencia má hranice – max rýchlosť svetla, absolútna nula teploty, …
- Existencia má konštanty – číslo Pí, Eulerovo číslo, …