Dobre. Niekto môže povedať, že sme proste vykázali Boha tam, kde ho nemusíme dokazovať. Ale čo chcete dokazovať? Svet nemohol vzniknúť sám od seba z ničoho. Proste to popiera základnú skúsenosť života a žitia. Ja som. Teda nie nie-som. Svet „je“. Svet sa musel „stať“. Je to nespochybniteľný fakt – Svet sa stal (áno, divíme v ňom absolútne zákony – „x“, ale Svet sa stal). Svet sa musel stať pre niečo, teda nie sám od seba. Nič nemá v sebe nič a preto nemôže byť niečo a ani pôvodcom niečoho. Svet sa stal, lebo „x“. Momentálne nevieme (a myslím, že je to nemožné), čo „x“ „je“. Vieme len, že musela „byť“ nejaká Vôľa, aby sa Svet stal. Vieme, že nič, samé od seba nemôže vzniknúť z ničoho. Musí by (aspoň na začiatku a je mätúce pýtať sa čo bolo pred Začiatkom, pred Začiatkom nebolo nič čím by bolo možné „merať“ alebo ako definovať a „zažiť“ Začiatok, proste niečo, čo by začalo nebolo) (nejaká) Vôľa. Vieme tiež, že ta Vôľa musela byť autoritatívna. Teda Viera. Vieme tiež, že Svet sa riadi zákonmi. Že je pochopiteľný, lebo tieto zákony chápeme. Teda múdrosť. Vieme z rozumu a z absolútnej skúsenosti, že tak veci fungujú. Vieme, prečo sa veci dejú a vieme ich dôsledky a príčiny (samozrejme na našej úrovni poznania – ale to je o inom a mimo tohto príspevku – proste vieme, že jablko padá zo stromu). Cítime Lásku (nemyslím teraz sexuálnu lásku alebo cítenie spolupatričnosti).

To všetko je Pravda. Ale akoby to všetko uskutočnenie, pochopenie a cítenie nestačilo. Hrešíme proti Pravde. Preto Boh sa stal Človekom, podstúpil ľudský údel a tak zmyl tieto naše hriechy. Zjednotil Boha a Človeka. Ale táto argumentácia nie je o tom, preto inokedy. Podstatné je to, že sme dôležití a že máme súvislosť a vzťah s „x“. Človek je stvorený na Obraz Boží. Človek je stvorený na obraz „x“. Teda si uvedomujeme „x“ a vieme ako s „x“ „pracovať“. A tak keď si uvedomujeme „x“, že „x“ „je“ a v nás existuje. Nechápeme (a myslím si, že ani nemôžeme chápať) „x“. Ale keď v nás existuje stačí sa s ním (len) zjednotiť. (viď záver príspevku) Zjednotiť Skutkami Lásky. Vôľou a Vierou a Múdrosťou, ktoré vedú k Skutkom Lásky.

To je vysoká cesta katolicizmu a preto je cesta katolicizmu vysoká.

Je to matematické „x“, s ktorým dokážeme ďalej pracovať. K čomu sa upínať. Proste musí „byť“. Nepochopiteľná neznáma, ktorá pre naše dôvodenie vyplýva (musí „byť“) z podstaty ľudskosti. Ja som. Dar Nesmrteľnej ľudskej duše. Nepochopiteľná Neznáma, ktorá „existuje“ (vedomá chyba, lebo, znova „je“, ale NIE-existuje, „je“ možno vo význame bytia, možno v rozdiele „byť“ oproti „existovať“, ale nie celkom, proste nepochopiteľne, ale dosiahnuteľne vierou / vôľou a zjednotením, dosiahnuteľne viac ako intelektom, dosiahnuteľne Láskou). Nevyhnutnosť z podstaty existencie Sveta (vôľa a viera). Proste je to tak. Daná a potvrdená Človekovi Zjavením.. Daná Človekovi Zjavením – nie(len) rozumom, nie(len) skúsenosťou. Božou Vôľou. Vieme, že musí (opäť vedomá chyba) „existovať“

Kto vyrieši čomu sa „rovná“ „x“? Toto „x“ sa nerieši rozumom. Rieši sa životom človeka. To je život. Jednota s „x“. (životná) Skúsenosť pomôže. „Rieši“ sa Láskou. Skutkami Lásky. Milosťou Božou, Vierou v túto Milosť, ktorá žije / deje a uskutočňuje sa Skutkami Lásky. Tak, že sa s ním zjednotíme. Ktorou ho žijeme. A zjednotením, ktoré prekonáva a poráža Smrť. Ktoré trvá aj po smrti fyzického tela. Odpoveď na zmysel Života.

Aby som to zhrnul. Len to chcem povedať, že Boh je absolútna neznáma a Človek a Svet sám o sebe je jeho dôkazom.

A ešte to, že Človek, hoci nedokáže pochopiť túto Neznámu sa dokáže s ňou zjednotiť.

A ešte to, že zjednotenie s Bohom je Absolútnom (všetkého). Jedným.

Nič netreba dokazovať. (aj keď Svet nás môže zmiasť svojou šedivosťou, svojím prízemným dianím a svojím životom) Veci sú samé o sebe, zo svojej podstaty, úplne jasné. Vôľa / Viera, Múdrosť, Láska. Jednota Boha (dajme tomu, že „x“) a Človeka. Spása. (nevypovedane-možné omnoho) Viac ako celý Svet. Čo viac by si chcel? Všetci vieme, ako to je.