Bez dôkladnej znalosti diela „Kritika čistého rozumu“, len z výkladových zdrojov – Príbeh filozofie – kľúč ku klasickým dielam, Robert Zimmer, Slovart, 2005, a preto len pokorne a bez nároku na kritiku autora, nesúhlasím s údajným názorom I. Kanta, že svet „vecí o sebe“, „pravý“ svet nemôžeme poznať a že „pravda“ je relatívna (niekedy, niektoré pravdy sú samozrejme relatívne, ale existuje aj absolútna Pravda – Existencia – Svet_a_čas). Uvedené (samozrejme) platí pre filozofovanie, ale Existencia / Svet / Stvorené, život a vedomie (človeka) je omnoho viac ako (môže obsiahnuť) filozofovanie.

Každá odpoveď je na určitú otázku a priamo závisí od tejto otázky. Kľúčom je odpoveď bez otázky.

Človek nepoznáva len zmyslami a interpretáciou zmyslových vnemov (Kantove „Zmysly“ a „Um“), ale aj rozumom (indukcia, dedukcia, analýza, syntéza, vedomá chyba, …) a ďalšou našou poznávacou a uvedomovacou výbavou (empatia / vcítenie, intuícia, pocity, inštinkty, vôľa, viera, skúsenosť, snívanie, uvedomenie, fantázia, predstavivosť, …). Taktiež zavedenie konštruktu „Um“ sa mi zdá zbytočnou komplikáciou a navyše účelovou, svojvoľne definovanou a uvedenou len aby sa umožnila prezentácia myšlienok ega. Samozrejme Všetko existuje, ale nie naraz v danom okamžiku, a nie všetko je v danej chvíli a situácii potrebné, účelné, nutné, čo najjednoduchšie.

(Vraj) Nemôžeš spoznať pravdu, lebo poznávaním meníš skutočnosť, meníš pozorované, teda to čo poznávaš a tak už to nie je vec sama o sebe, vec absolútne pravdivá. Cestou je uvedomiť si to. Vcítiť sa do toho. Zjednotiť sa s tým. Naplniť sa tým …

Som presvedčený, že je možné pochopiť (aj keď nie v striktne analyticky a určite nie zmyslami, skôr ide o naplnenie celej tejto Existencie svojim vedomím, splynutím s vedomím Entity, kt. predstavuje túto Existenciu ) a dokonca aj popísať „pravdivo“ túto existenciu (aj keď je to mimoriadne ťažké). V tomto zmysle existuje „pravdivý“ svet „vecí o sebe“, ktorý je nám prístupný. Napr. príbeh. Komplexný vnem. Tao. „0“ a „1“. „Pravda“ a „Nepravda“. Všetko existuje.

Hranice nášho poznania ohraničuje stvorený svet a čas (Existencia). Všetko čo je v Existencii, je nám prístupné. Hrancie nášho rozumového poznania ohraničujú axiómy. Už pri priblížení sa k týmto hraniciam, jednoduché slová strácajú svoju jednoznačnosť a čoraz ťažšie sa vyjadruje, čo chceme povedať a používame vedomé chyby, ktoré vyplývajú (aj) z toho, že presné vystihnutie náplne vedomia, by vyžadovalo omnoho viac ako … . Ale človek nie je len „Zmysly a zmyslové vnímanie“, „Um“ a „Rozum“.

Svet „vecí o sebe“ / „Pravdivý svet“

Čo to znamená „vec o sebe“, svet „vecí o sebe“? Je to pre zmyslové vnímanie nedosiahnuteľný svet a samozrejme existuje aj určitá projekcia Ja pri vnímaní do sveta. Taktiež existuje empatia (rozširovanie vedomia JA priamych vnímaním obsahu iného JA) a intuícia. „Niečo“ vidím alebo niečo „hovorím“, ale čo to znamená „vec o sebe“? Vec vidím odlišne ako napr. pavúk. Kto má pravdu? Samozrejme, že obaja. Existuje nejaký spoločný základ oboch videní? Považoval by to Kant za „vec o sebe“?

Dôležité je vedieť ako vec funguje. Ako ju alebo jej obraz / meno použijem. Keď ju neviem použiť a(lebo) jej použítím dosiahnem neželané výsledky, nepoznám ju, nevnímam ju správne. A skutočné je to, čo funguje.