Hovoríme ako sme schopní hovoriť. Boh je pre nás nepochopiteľný. Preto sa pozeráme a vidíme a vysvetľujeme ako vieme sa pozerať a vysvetľovať. Bolo nám zjavené, že Boh je jeden. Ale tiež nám bolo zjavené, že sú to tri Osoby. To nám bolo zjavené. Ale nemôžeme a nedokážeme to racionálne pochopiť a vysvetliť si to. To je nad naše sily. Každý pokus o vysvetlenie nevyhnutne vedie k „umenšeniu“ Boha a „ohraničeniu“ Boha v Pohľade nedokonalého človeka zo Stvorenia, čo je neprípustné. Je to urážka Boha. Dokonca napríklad Židia majú zakázané dokonca aj vysloviť jeho Meno.

Ale potrebujeme k Nemu hovoriť, modliť sa, vzývať ho, milovať ho, …. . Potrebujeme nejakú Predstavu. Musíme si ho predstaviť.

Preto hovoríme k Bohu v Pohľadoch. Ak – potom. Nie absolútne, ale podmienene. Ak … Pohľad … potom.

Niektoré Pohľady na Boha

Trojjediný Boh ako niektoré vzájomne sa nevylučujúce Pohľady na Trojjediného Boha – viď úvod príspevku – Čo je Pohľad. Zjavené nám boli tieto Pohľady:

1. ak sa pozeráme na Boha z Pohľadu jednej rovnakej Božej Podstaty, prejavuje sa ako tri Osoby jednej a rovnakej Božej Podstaty – Otec, Syn, Duch Svätý
2. ak sa pozeráme na Boha z Pohľadu jeho plánu so Svetom / Stvorením a najmä jeho plánu s Človekom a ľudstvom, prejavuje sa ako Stvoriteľ, Vykupiteľ a Spasiteľ, Utešiteľ
3. ak sa pozeráme na Boha z Pohľadu hlavných charakteristík troch Božích Osôb rovnakej a jednej Božej Podstaty, prejavuje sa ako Vôľa a Viera, Láska, Múdrosť a Nádej – nie je to modalizmus, pretože nespochybňujeme Pohľad (1. tri Osoby rovnakej jednej Božej Podstaty), ani Pohľad (2.)
4. ak sa pozeráme na Boha z Pohľadu jeho „Vlastností“ (vedomá chyba), prejavuje sa ako Jednota, Pravda, Dokonalosť, Všemocnosť, Vševedúcnosť, Múdrosť, Milosť, … – zoznam je dlhý a vždy neúplný a nedokonalý – Obraz a Meno Boha – všetky „vlastnosti“ má jeden Boh a majú ich všetky tri Božie Osoby jednej a rovnakej Božej Podstaty.
5. ak sa pozeráme na Boha z Pohľadu …

Všetky Pohľady vyjadrujú rôzne Pohľady na Boha. Vzájomne sa nevylučujú sa. Obohacujú sa. Sú to Pohľady. Nie sú absolútne, ani konečné. Všetky sú opodstatnené. Vždy môžeme len povedať: „Ak – potom“. Len tak môžeme vypovedať o Bohu. Len tak môžeme pristúpiť k vysvetľovaniu Boha. Vždy musíme mať na pamäti, že Boh je viac ako môže o ňom človek vypovedať.

Stvorenie Sveta a Boh

Na Boha v Stvorení sa dá pozerať z Pohľadu Stvorenia Sveta a Človeka. Boh je mimo Času a Priestoru. Je nepredstaviteľný a nepochopiteľný. Len v Pohľade zo Stvorenia Sveta sa javí ako Stvoriteľ a Vykupiteľ / Spasiteľ a Utešiteľ. Boh je však omnoho viac. „Možnosti“ (vedomá chyba) či „Schopnosti“ (vedomá chyba) sa nevyčerpali Stvorením.

Boh je jeden (Božská Podstata = Pravda = 1) a pri a v Stvorení a z Pohľadu Stvorenia je to Jedno(ta) troch osôb („Buď“ = Logika = Logický Súčet = 1 = 11, 10, 01 = Otec – Stvoriteľ – Vôľa/Viera, Syn – Vykupiteľ / Spasiteľ – Láska, Duch Svätý – Utešiteľ – Múdrosť a Nádej) – Obraz a Meno Boha. Tu a vždy sa ako stvorené bytosti môžme pozerať na Boha len z Pohľadu Stvoreného a Stvorenia. Nemôžeme prekročiť hranice a možnosti Stvoreného. Len Boh nám môže zjaviť Pravdu o Sebe, ktorú musíme prijať a veriť v ňu, akokoľvek nedokonalo ju môžeme vnímať. Sme stvorení na Obraz Boží. Máme nesmrteľnú ľudskú dušu. Trpezlivosť. Pokoj. Ak dostaneme dar Spásy v Jedno(te) s Bohom všetko „uvidíme“ „empírio“ a „pochopíme“ „racio“. Namiesto zbytočných pokusov !absolútne! vysvetľovať Boha, nasledujme, čo nám bolo zjavené. Boh je nepochopiteľný. Všetky pokusy vysvetliť ho – vrátane jeho Jednoty v TrojJedinosti – sú jeho urážkou. Môžeme o tom meditovať, ale nikdy nemôžeme !absolútne! tvrdiť, že sme ho pochopili a vysvetlili a že máme pravdu.

TrojJedinosť Boha je jedným z Mystérii katolíckej cirkvy. Tak sa k nej správajme.

Ešte raz – Všetky !absolútne! tvrdenia o Bohu a !absolúne! vysvetlenia Boha racionálne alebo empiricky sú jeho urážkou. To čo vieme a potrebujeme vedieť nám bolo zjavené a stačí veriť – Zdroje poznania. Aj keď plne nechápeme, čo nám bolo zjavené, máme len veriť. Je zbytočné hádať sa, čo znamená TrojJedinosť. Treba to len prijať a veriť. Opäť v Pokoji a Viere príjmime zjavené.

Ale predsa nie je naša situácia taká beznádejná. Máme sa čím plodne zaoberať. Hľadajme jeho Vôľu. Nasledujme jeho zjavenú Vôľu (Stvorenie Sveta ako Čin Božej Vôle, Všetko je Prejavom Božej Vôle a všetko sa deje z Božej Vôle, Svet vznikol z Božej Vôle Vierou, Boh nestvoril Svet z Ničoho, ale zo svojej Božej Vôle). Snažme sa o Spásu a žime dobrý život. V Spáse sa nám „otvoria oči“ a „uvidíme“.

Ale predsa – Boh zanechal pri stvorení Sveta (ako každý autor) v ňom svoj určitý „odtlačok“. Samozrejme Boh je omnoho viac, ako by mohol napovedať výlučne tento „odtlačok“. Ale jeho malú „časť“, malú nedokonalú „časť“ nepredstaviteľného, môžeme s absolútnou pokorou, v tomto „odtlačku“ v Pohľade vidieť a poznať (Obraz a Meno Boha., Odtlačok Stvoriteľa v stvorení). Ale nemôžeme tvrdiť, že sme úplne pochopili Boha.

Ale nesmieme hovoriť, že poznáme Boha, že sme spoznali Boha a nesmieme tvrdiť, že sme Ho napríklad filozoficky vysvetlili a obsiahli. Dokonca ani TrojJedinosť. Môžme o tom iba meditovať. Inak je to rúhanie.