Toto je doplnenie predošlého článku, ktorý nemal ambície hodnotiť celok. Niektoré dôležité veci preto neboli spomenuté. Ale čas upokojil emócie a ukázal, čo ešte treba povedať.

Predovšetkým – obrovská vďaka a obdiv Francúzsku za zorganizovanie fantastických Olympíjskych hier a gratulácie k potvrdeniu statusu Francúzska ako absolútnej svetovej športovej veľmoci, keď jeho zástupcovia získali tretí najväčší počet medailí.

Je veľmi smutné, že jedna tak zbytočná a s hrami nesúvisiaca udalosť tak veľmi poškodila tieto úspechy a ideály Olympíjskych hier. Konkrétne povrchné zneužitie kresťanských symbolov a mystérií Poslednej večery a Eucharistie v úvodnom ceremoniáli.

Ako môžu Inakí (sami sa tak nazvali, napr. Iniciatíva Inakosť) žiadať rešpektovanie svojich hodnôt, keď zneucťujú, pošliapavajú, zosmiešňujú hodnoty ostatných ľudí a to neuveriteľne nechutným a zvráteným a naviac úplne, ale úplne zbytočným spôsobom. Ktorý dokonca možno považujú za umenie. Používaním a využívaním osôb, udalostí, obrazov, symbolov, ktorým vôbec nerozumejú. Vôbec nechápu, čo znamenajú.

Hodnoty rôznych ľudí a skupín ľudí sa často vylučujú. Na tom treba pracovať.

Aké hodnoty Inakých sú „napadnuté“ mystériom Eucharistie a Poslednou Večerou? Čo vôbec znamená herecké obsadenie tohto výjavu? Obézna žena zobrazujúca Ježiša Krista s dlaňami v tvare srdca, ktorá zrejme má znamenať „milujem vás a milujte ma (takú aká som)“. Milujeme každého človeka takého akým je. Ale nechutné zneužitie našich hodnôt, keď sa dala myšlienka, slobodne a tvorivo, vyjadriť omnoho lepšie toľkými možnými spôsobmi? Ako to vôbec niekoho mohlo napadnúť? Tak brutálne povrchné, prvoplánové, nechutné a falošné. A propagujúce chorobu (oi obezita je nezdravá a lieči ju obezitológ, ktorý je študovaným lekárom, ktorý sa zameriava liečbu obezity spolu s pridruženými ochoreniami). Aj ostatná choreografia, ktorá kričí povýšením a prirovnaním sexu a chorôb a zvrátenosti (napr. odhalený Dionýzos) na lásku. Ako vôbec môže niekto, kto vie čo Posledná Večera znamená a vyjadruje, myslieť si, že je vhodné, nielen z estetického hľadiska, ale zo symbolického a faktického, prirovnať to, k tomu, čo sme videli v Paríži? Aj keď umenie nemusí byť pravdivé (napr. mystifikácia), predsa takáto povrchnosť to odsúva do kolonky zbytočnosť, hlúposť, hnus a odpornosť. A aj keď vôbec neberieme do úvahy kresťanský zmysel tejto udalosti, chystá sa táto žena obetovať sa a zomrieť za svoju lásku (vyjadrenú dlaňami v tvare srdca) k ľuďom na kríži? Takáto nechutnosť, amaterizmus, pseudoestetika a pseudoumenie na úvodnom ceremoniáli !Olympíjskych hier! Totálna ignorancia, sebestrednosť, necitlivosť, neznalosť, egoizmus, ….

Osobne si myslím, že (bohužiaľ) pre mnohých bude práve tento hnus symbolom a spomienkou na XXXIII. Olympíjske hry v Paríži.