Vnímať a prijať
Vnímať a chápať mysľou aj srdcom, zažívať, že všetko je a deje sa z Božej Vôle (pozri aj Čo je Božia Vôľa). Zdá sa to ako ľahké, samozrejmé, dokonca ako obyčajná, prvoplánová a vyvetraná náboženská fráza. Ale zážitok tohto tvrdenia (vnímania a prijatia Božej Vôle) mení veľa. Možno nie vo formálnom tvrdení, ale určite v prežívaní človeka – jeho žití svojho života. Je to viac ako veriť a omnoho viac ako iba opakovať si to, ospravedlňovať, utešovať sa, popisovať, hovoriť o tom, či snažiť sa to pochopiť rozumom, nahovovárať si to a opakovať to. Je to dar. Nemusíš vedieť, čo (v zmysle, čo je jej cieľom a zámerom – Boh je nepochopiteľný) je Božia Vôľa, stačí vnímať a prijímať Svet a Dianie ako Božiu Vôľu (a z Božej Vôle). Je to predstupeň Jedno(ty) s Bohom. Je to odpoveď na mnoho problémov. Je to stav vedomia a srdca a mysle. Je to ako celým srdcom (u)veriť Bohu a v Boha, ktoré sa zažíva ako – a opäť – (z)Jedno(tenie) sa s Bohom a v Bohu. Takmer ho „uvidieť“ – za jeho Prejavmi (Čo je Prejav). Úplne sa mu odovzdať. Nájsť svoje miesto. „Do Tvojich rúk, Pane, porúčam svojho Ducha“ (Ž 31). Do Tvojich rúk, Bože, vkladám svoje bytie. Vnímať a chápať mysľou aj srdcom, že všetko je a deje sa z Božej Vôle, znamená zároveň bezpodmienečné prijatie Božej Vôle a tak aj Boha.
Môže to byť vrodená povaha, výchova. Dá sa to však tiež získať úprimnou a trpezlivou a vedomou snahou. Trvá to však dlho. Ale keď to potom raz zažiješ, získaš to pod kontrolu a zažívaš a vedome sa nastavuješ to takého stavu, je to ako získať poklad. Zarobiť na celý život. Život človeka získa úplne novú, omnoho vyššiu úroveň kvality. Proste je mimoriadne užitočné sa snažiť o získanie tejto schopnosti a včleniť ju do svojho života.
Keď šťastie nie je (len) úspech
Nie je to fatalizmus. Líši sa od neho slobodnou vôľou človeka (Slobodná vôľa človeka, predurčenie a Boží plán, O ľudskej slobode, aj inde) a vierou a sebadôverou a spoľahom daného človeka v a na seba – a to sa nedá dostatočne zdôrazniť – !v pokore pred Božou Vôľou! s vedomím, že Boh nás vedie tým správnym smerom. Bez pýchy (viď koniec príspevku) (nie pyšne sa dožadovať úspechu, pretože to chceme, to nám patrí a sme najschopnejší) a nerozvážnosti a hlúposti. A človek je slobodný a môže sledovať aj svoje vlastné ciele, sebavyjadrovať sa, sebaaktualizovať sa, … Úprimné a bezprostredné vnímanie a prijímanie Božej Vôle prejavujúcej sa vo Svete ovplyvňuje a zlepšuje aj výber našich cieľov, naše rozhodovanie, myslenie, cítenie, konanie, … Urobiť „všetko“ rozumne potrebné, resp. „všetko“, čo je v našich silách. A aj keď výsledok (každého snaženia) je v Božích rukách, predurčenie je len jednou z troch zložiek ľudského osudu (Čo je Osud). A človek môže byť šťastný (možno) pri akomkoľvek predurčení a akokoľvek veci dopadnú (podľa Božej Vôle), a to hlavne vnímaním a prijatím Božej Vôle. (oi) Aj v tom sa prejavuje sloboda človeka. A hovorí sa, že Boh od človeka nežiada nič, s čím by sa daný človek nemohol vysporiadať.
Samozrejme odovzdanie sa človeka do Božích rúk a vnímanie a prijatie Božej Vôle nie je výhovorkou. A prijímanie Sveta a Diania ako Božej Vôle nie je dôvodom na neriešenie problémov, tolerovanie neprípustného, či zmierenie sa s nevhodným, či už z lenivosti, zbabelosti, … Viď predošlý odstavec. Opäť – človek má slobodnú vôľu a predurčenie je len jednou z troch zložiek ľudského osudu (Čo je Osud).
Zložte všetky starosti
Vnímanie a prijatie Božej Vôle znamená a má aj praktický, každodenný aspekt. Oslobodzuje aj inak (ako v predošlom odstavci. Ľahkosť bytia. Oslobodzuje človeka od zbytočného trápenia.
- Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia (Matúš 6:34, SSV: Sväté Písmo – katolícky preklad).
a hlavne:
- „Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v určenom čase. Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ (1. Petra 5:6, 7, Katolícky preklad)
Božia Vôľa ako miera a kritérium hodnotenia a posúdenia slobodnej vôle človeka a „správneho“ konania človeka
Človek má slobodnú vôľu. Boh stvorl Svet zo svojej Vôle. V akom vzťahu je slobodná vôľa človeka a Božia Vôľa? Samozrejme základným vymedzením hraníc „správneho“ konania človeka je kresťanská mravnosť (Tri piliere katolíckej mravnosti).. Avšak je to tak, že človek môže robiť všetko, vrámci kresťanskej mravnosti (Tri piliere katolíckej mravnosti) alebo má zohľadňovať aj „prirodzený“ beh vecí, ktoré sa dejú podľa Božej Vôle a to čo vníma a poznal ako Božiu Vôľu?
Aj keď je Boh a jeho konanie pre človeka nepochopiteľné, predsa zo všetkých zdrojov poznania (ratio / empirio / zjavenie – Zdroje poznania) môže človek do určitej, niekedy viac niekedy menej, ale podľa našej viery vždy dostatočne (aj keď sa človeku môže zdať, že nie a že tápa) poznať, čo Boh (od človeka) v danom okamihu chce. Takto sa dá pozerať na Božiu Vôľu z Pohľadu „správneho“ konania človeka. Boh (Stvoriteľ) pri stvorení Sveta sa riadil „múdrosťou“, ktorá sa odrazila v princípoch a zákonoch (Duchom Svätým) a tie má človek pri svojom konaní zohľadniť. Zároveň treba zdôrazniť, že ľudská vôľa je slobodná a často (aj keď nie vždy) existuje priestor na prejavenie (slobodnej a tvorivej) vôle človeka (čo človek chce) (!oi! v rôznych „správnych“ riešeniach situácie, prenechania voľnosti v rôznych variantoch vývoja a rozhodnutia o tom, čo človek pre seba chce v určitých špecifických (, trápne povedané „taktických“ a „operatívnych“) otázkach. Samozrejme hlavný zámer Božieho Stvorenia je tým nedotknutý a aj keď sa človeka môže aj proti nemu „vzbúriť“ a konať podľa seba a svojej vôle – hlavne napríklad z pýchy a(lebo) hnevu – proti nemu, ale (1.) aj tak sa nakoniec stane Božia Vôľa a (2.) človek na tomto svete a nesmrteľná ľudská duša po smrti človeka, bude trpieť, nie nevyhnutne len preto, (ale aj preto,) že urazila Boha, ale hlavne sama-v-sebe, tým že pokriví Obraz Boha, na ktorý bola stvorená. Znova – nie je to obmedzenie slobodnej vôle človeka, pretože „vzbura“ proti Bohu a Božej Vôli nie je len urážka Boha, ale aj konanie proti sebe samému, pretože človek bol stvorený na Boží Obraz a tak Božia Vôľa je aj principiálne a v podstate aj vôľou človeka jeho najvnútornejším zámerom, záujmom a v jeho záujme, ….