Čo mám proti kategóriám? Už som to rozoberal vo viacerých príspevkoch ( Prečo sa venujem kategóriám, keď členenia kritizujem a vôbec, Ako vysvetľovať Svet, a inde).
Ak chceme oprávniť používanie kategórií a systémov kategórií pre vysvetľovanie Sveta, myslenia či jazyka, tak musia spĺňať dve kriteria – musia byť:
- vzájomne nezávislé a jedinečné
- musia pokrývať všetky možnosti
To však nie je prakticky možné.
Ako je napr. správne uvedené v Úvod do metafyziky, Brian Carr, 1. kapitola: Kategoriálny opis, I. Úvod do metafyziky ako kategoriálneho opisu, 5. Kategórie ako fundamentálne druhy, str. 18: „Kantov systém dvanástich kategórií to ilustruje, lebo sa predpokladalo, že ide o systém dvanástich fundamentálnych pojmov, ktoré sú vzájomne nezávislé, ale spolu úplné. Inými slovami, všetkých dvanásť kategórií sa pokladalo za nezávislé pojmy a všetkých dvanásť spolu predstavuje úplný zoznam fundamentálnych čŕt myslenia. Zoznam dvanástich logických foriem súdov, z ktorých sa kategórie odvodili, však v skutočnosti možno kritizovať v tých ohľadoch, lebo na jednej strane je jasné, že niektoré formy sa dajú definovať pomocou iných foriem a na druhej strane nie všetky logické formy súdov, ktoré teraz poznáme, sú v tomto zozname zahrnuté.“
Existuje viacero rôznych nezávislých Pohľadov a pre niektoré, možno pre každý Pohľad, dokonca aj pre jednotlivé vetvy stromov Pohľadov, sú kategórie odlišné (pre vetvy – podPohľady napr. tak, že podPohľad má okrem zdedených kategórií ešte naviac ďalšie kategórie, ktoré ho oi definujú). Problém je dokonca nielen v prípadnej absolútnosti kategórií, ale ani relatívne určené a definované kategórie z tu uvedených dôvodov sú škodlivé, ťažkopádne, zavádzajúce, obmedzujúce, nepraktické a prakticky nemožné. A predsa v celej histórii sa stále ľudia ženú za touto chimérou skatalogizovania Sveta.
Taktiež indukciou nie je možné dokázať, že sme určili a definovali úplne všetky možné kategórie a teda, že sme pokryli celý predmet skúmania. Je pravda, že v niektorých veľmi úzko definovaných Pohľadoch je možno teoreticky možné kategórie určiť a definovať dedukciou a samotným definovaním Pohľadu, ale je to nedostatočné pre (všeobecnú, či praktickú) oprávnenosť kategórií.
Aj keď sa autori snažia akokoľvek zdôvodniť oprávnenosť ich systému kategórii (v Úvod do metafyziky, Brian Carr, 1. kapitola: Kategoriálny opis, I. Úvod do metafyziky ako kategoriálneho opisu, 2. Kantovské kategórie, str. 11: „Ako Kant dospel k svojim dvanástim kategóriám, dvanástim „čistým pojmom umu“ ako ich nazýval? … Kantovým zdrojom je logika, skúmanie rôznych foriem výrokov (alebo súdov v jeho psychologizujúcej terminológii). Zoznam foriem súdov prevzal, hoci s určitými modifikáciami, z tradičnej logiky, …), vždy tento systém kategórií a jeho kategórie pôsobia, že sú určené a definované svojvoľne.
Môžeme argumentovať, že pre zmysluplné používanie kategórií nepotrebujeme ani aby úplne pokrývali predmet a ani nepotrebujeme, aby kategórie boli jedinečné a nezávislé. Proste zavedieme ďalšiu kategóriu, do ktorej patria všetky Eentity, ktoré nepatria do žiadnej z určených a definovaných kategórii. A povieme, že je možné, aby Eentity patrili súčasne do viacerých kategórií. A skutočne existujú prípady, veľmi špecifické zadania, keď nám to prinesie úžitok. Nie však, keď chceme vysvetľovať Svet, myslenie alebo jazyk. K problému vysvetľovania Sveta, myslenia či jazyka, treba pristupovať tak, že nepoužívame kategórie, ale hierarchické stomy jednotlivých Eentít jednotlivých Pohľadov. Nie multidimenzionálna matica (kategória1, kategória2, kategória3, …) x (kategória1, kategória2, kategória3, …) x (kategória1, kategória2, kategória3, …) x …, ale hierarchické stromy. Oprávnené použitie kategórií je iné – napr. v logike, ako podklad pre rozhodovanie, …