Vesmír existuje. Vesmír ako (v Pohľade) vec-sama-o-sebe je Eentita „Ja som“.

Vesmír je konečný a časný a určite zakrivený a pravdepodobne má tvar gule, ktorá vznikla, keď sa pri Veľkom Tresku vesmír rozpäl všetkými všetkými smermi, všetkými vektormi, jednotnou rýchlosťou, ktorou je rýchlosť svetla. Čo je, resp. by mohlo byť stredom tejto gule? Vesmír sám-o-sebe je pochopiteľný a teda raz to pochopíme.

Teda pravdepodobne entita vesmír má formu gule v štruktúre, ktorú tvoria Eentity, ktoré zdedili „Ja som“ a s obsahom, ktorý tvoria všetky entity, ktoré zdedili „Ja som“. Všetko existuje.

Vesmír sa možno rozpína a možno jeho rozpínanie je len ilúzia pohybu a našej relatívnej polohy k iným objektom v guli, ktorou pravdepodobne je (Rozpína sa Vesmír?). Raz to pochopíme.

Vesmír je deterministický. Človek presahuje vesmír. Človek je viac ako vesmír. Človek je viac ako Eentita (Čo je človek). Človek sa dokonca vie pozrieť na Stvorené / Stvorenie aj inak ako na vec-samu-o-sebe. Tak aj inak je človek slobodný.

Vesmír existuje tam, kde „je“. Všetko existuje. Tam kde vesmír „nie je“ (vedomá chyba), nie je nič (v zmysle „nie je“, nie v zmysle nie je), nie je neexistencia, ale „je“ (vedomá chyba) NIE-Existencia. NIE-Existenciu nemôžeme pochopiť. „JA SOM, KTORÝ SOM!“ Ale aj keď človek NIE-Existenciu nemôže pochopiť, má na nej účasť a môže sa s ňou zJedno(tiť).

Každý jeden človek, akokoľvek (sa môže zdať) malý (ako zrnko prachu), je viac (hodnotný) ako celý celučičký vesmír.