V Antológia, Patristika a scholastika, Dionýz Areopagita, Jednota mystickej, symbolickej a špekulatívnej teológie v diele Corpus Areopagiticum, 2. Jednota poznania ako špekulatívna, symbolická a mystická teológia, str. 96 a str. 98: „A poznanie Boha je vlastným významom slova teológia. … Vo svojom (Dionýz Areopagita) diele Mystická teológia rozlišuje tri formy jedinej teológie: symbolickú, špekulatívnu (noetickú) a mystickú. Toto poradie vyjadruje pojmovú šírku foriem teológie. Symbolická používa bohaté obrazové vyjadrenie, je najobšírnejšia. Špekulatívna skracuje reč o Bohu do abstraktných pojmov a napokon mystické poznanie Boha je poznanie v tichu, pojmovo nevyjadriteľné, nadpojmové. Toto rozdelenie teológie poskytuje rámec, ktorý umožňuje dať do jedinej perspektívy takých odlišných autorov, akými sú špekulatívny sv. Tomáš, mystický a symbolický sv. Ján z Kríža či takmer výlučne symbolická sv. Katarína Sienská.“

V Antológia, Patristika a scholastika, Dionýz Areopagita, Timotejovi o mystickej teológii, 3. kapitola, str. 111, poznámka 36 pod čiarou: „Dionýz rozlišuje noetickú (špekulatívnu), symbolickú a mystickú teológiu. Sú to tri formy jedinej teológie, jediného poznania Boha. Hovorí aj o dvoch teologických tradíciách: jedna je noetická, filozofická druhá je symbolická, mystická. Symbolická a mystická navzájom spolu úzko súvisia.“

Symbolická teológia

Samozrejme s ohľadom na Obraz a Meno Boha.

V Antológia, Patristika a scholastika, Dionýz Areopagita, Jednota mystickej, symbolickej a špekulatívnej teológie v diele Corpus Areopagiticum, 3. Úloha zmyslovosti v Dionýzovej symbolickej teológii, str. 99: „Symbolická teológia … Boh hovorí k človeku, používajúc reč stvorenia, zjavuje mu neviditeľné tajomstvo prostredníctvom viditeľných skutočností. Celé stvorenie je vlastne veľkou symbolickou teológiou. … V celom Starom zákone je symbolická reč uprednostňovanou rečou, ktorou sa Boh zjavuje človeku, rečou konkrétnou, rečouviditeľného sveta, rečou telesnou. Zdanlivo je táto reč najmenej vhodná na hovorenie o Bohu. V skutočnosti je to však tá najlepšia reč, pretože je najtajomnejšia. … vidíme Ježiša samého „učiť Božiu vedu (theologounta) vo forme podobenstiev a odovzdávať nám božské tajomstvá v podobe Večere.“ … sám Boh hovorí, telesne používajúc symbolickú reč podobenstiev, ale predovšetkým dáva sviatosť svojho tela, ktorá je najväčším zo všetkých tajomstiev.“

tamtiež str.100: (oi)“Dionýz si v súlade s platónskym myslením, ale i s kresťanskou tradíciou, uvedomuje, že ľudská zmyslovosť podlieha neporiadku a má tendenciu strhnúť človeka k nízkostiam proti jeho dôstojnosti. Hovorí o terapii symbolickej teológie, ktorá vychováva, lieči a ujíma sa ľudskej zmyslovosti.“

tamtiež str.100, ďalej: „Symbolická teológia sa okrem iného vyhýba nebezpečenstvu, do ktorého upadá špekulatívna teológia. Existuje totiž riziko nechať sa zviesť transcendentálnymi pojmami a myslieť si, že sa uchopilo to, čo je nad všetkým, keď sa definovalo ako Bytie, Dobro, Dokonalosť. Symboly nepoznajú také riziko.“