Teodicea

  1. Boh stvoril Rajskú záhradu (Raj). V Raji nebolo Zlo. Raj bol Svet. Vo Svete nebolo Zlo. Boh nie je zodpovedný za Zlo a je úplne absurdné a trúfalé hovoriť o tom, dokonca aj tu a teraz.
  2. Podstatou Zla vo Svete je poznanie Zla.
  3. trochu o inom a predčasne, ale prečo nie – Tak mravné zlo (zlé skutky ľudí) ako aj prírodné zlo (napr. zemetrasenia, povodne, suchá, …) je možné chápať ako výsledok a podmienku slobody človeka. A to nie(len) v zmysle, že je slobodný konať dobro (kto povie, čo je dobré?) a zlo (mravné), ale aj a najmä ako reakciu človeka a vysporiadanie sa so Zlom (pozri predposledný odstavec) – tak mravným ako aj prírodným.
  4. Človek bol stvorený na Obraz Boha. Snažil sa stať rovný Bohu, poslúchol pokušenie a jedol jablko zo Stromu Poznania Dobra a Zla a tak poznal, čo je Zlo. A tak boli ľudia vyhnaní do Sveta, aby poznali, čo je Zlo. Blúdia v ňom a poznávajú a zažívajú Dobro a Zlo, trápia sa (Zlo) a radujú (Dobro). Tak s človekom a jeho slobodou a hriešnym rozhodnutím (rovnať sa Bohu) prišlo Zlo do Sveta. To je dôvodom Zla vo Svete. Nie Boh. Je to tým, že Človek chcel poznať, čo je Zlo (a čo Dobro), aby sa vyrovnal Bohu. A tak Zlo človek neustále poznáva (a zažíva). A tak to (Zlo) všetci poznávame (a zažívame). To je Dedičný hriech. Pred ním pre Človeka ani vo Svete nebolo Dobro a nebolo Zlo. Bol len Raj. Skutočnou tragédiou je, že v podstate !na tomto Svete, mimo človeka!, nebolo / nie je Dobro a ani Zlo. Keď lev uloví antilopu, poslúži ako jeho potrava na jeho prežitie. Meteorit vyhubí dinosaury, čo umožní rozšírenie cicavcov. Požiar zničí les, ale pohnojí zem pre nástupné rastliny a nový silnejší les. A jedine človek, vedený poznaním Dobra a Zla – koná a prijíma a poznáva a uznáva – Dobro alebo Zlo. Vo svojej Slobode – a po svojom hriešnom rozhodnutí – spôsobuje a zakúša a opäť poznáva Dobro a Zlo v tomto Svete.
  5. Ale Boh sa nad človekom zmiloval. Ako Spasiteľ, v osobe Ježiša Krista, nám pripravil cestu. Zobral utrpenie Sveta na svoje bedrá. Boh sa stal človekom, aby človeka spasil a ukázal mu cestu.
  6. Ján 14:6 SSV: „Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ SSV: Sväté Písmo – katolícky preklad.
  7. Lukáš 9:23-24 SSV: „A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“, SSV: Sväté Písmo – katolícky preklad
  8. Podstatné je, či sme (konáme a prijímame – viď tretí odstavec) v Jedno(te) s Bohom a veríme v Neho a jeho Zámer a Spásu a riadime sa jeho Vôľou a poznávame Ho. Alebo sebecky sa od Boha oddeľujeme v pýche a hneve a snažíme sa mu rovnať a vyrovnať a vnímame a posudzujeme jeho Božiu Vôľu vo Svete ako Dobro a Zlo. A tak si stále odkusujeme z Jablka Poznania Dobra a Zla.
  9. Stále však máme Slobodnú Vôľu a môžeme meniť veci k lepšiemu, vo Svete, ale najmä k svojej Spáse. Ale nielen. Aj k časnému prospechu. Konaním Božej Vôle a podľa Božej Vôle. Božia Vôľa dáva priestor na slobodnú Vôľu Človeka (podľa Božej Vôle znamená aj Voľbu). To, že človek má slobodnú vôľu a zároveň to, že má konať podľa Božej Vôle znamená, že Božia Vôľa vytvára priestor. Stále je tu priestor – na realizáciu človeka (teda aj na jeho Spásu). Ale neprináleží človeku posudzovať Božiu Vôľu (Vnímať Božiu Vôľu, Stvorenie Sveta ako Čin Božej Vôle, Čo je Božia Vôľa, Buď Vôľa Tvoja), či je alebo nie je Zlá. Človek poznal Zlo (a Dobro), vyhnal sa z Raja a priniesol Zlo do Sveta. Ale Boh dal človeku pri Stvorení do správy tento Svet (Kaskáda Lásky, Všetko je dané Človeku do užívania), tak ho spravujme ako najlepšie vieme a prijímajme Božiu Vôľu. Do času. Kým príde náš čas. Neposudzujme, čo je Dobro a čo je Zlo.
  10. Keby nebolo slobody človeka, neprišlo by Zlo do Sveta (viď štvrtý odstavec). Keby nebolo Človeka, nebolo by Zla vo Svete. Boh nie je vo Svete. Stvoril Raj. Neobviňujme Boha zo Zla vo Svete. My ľudia sme Zlo do Sveta priniesli neuposlúchnutím Božej Vôle a svojej pýchy, že sme stvorení na jeho Obraz. Pýchu nasledoval Hnev (viď ôsmy odstavec). Napriek tomu nás omilostil, dal nám dar a možnosť Spásy. Buďme radi, že sme stvorení so Slobodnou vôľou a máme cestu k Spáse.
  11. Boha nemožno žiadnym spôsobom spájať so Zlom.