K starším gréckym filozofom mám tieto výhrady:<\/p>\n\n\n\n
K prvému problému netreba nič vysvetľovať. Evidentne a pre užitočné trávenie času existuje aj Pohyb aj Nehybnosť a je zbytočné to riešiť. Samozrejme netvrdím, že tento pohyb je lineárny – Krúžením predstierala nekonečno<\/a>). Ani netvrdím, že z Božieho „pohľadu“ (vedomá chyba) „mimo čas a priestor“ nie je všetko jedným „bodom“ (vedomá chyba). Ale je to mimo čas a priestor, mimo dosah a možné pochopenie človekom a tak opäť – nemá zmysel to riešiť, stačí povedať, že Jedno(ta).<\/p>\n\n\n\n K druhému problému – bez zbytočného slovíčkarenia – myslím, že presnejšie je rozoznávať Fformu a Oobsah ako tvar (formu) a látku. Celkovo u starých filozofov mi prekáža pojem látka. Pod látkou si predstavujem niečo formovateľne, určitým spôsobom hmotné, resp. niečo hmotnej podstaty. Niečo, z čoho je niečo vytvorené. Bez akýchkoľvek pochybností „sú“ \/ „existujú“ „veci“ (Eentity), ktoré nie sú tvorené látkou, nie sú hmotné, a aj keď sa dajú pochopiť, nedajú sa redukovať (už z dôvodu svojej komplexnosti) na elektrické a chemické signály v tele a nedajú sa vysvetliť hmotnou podstatou – https:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Podstata<\/a> – napr. materiálne či nemateriálne jedno ako „látka“ pre idey – – napr. Od Aristotela po Plotina, Antológia z diel filozofov, Aristoteles, Metafyzika, Prvá kniha, Podstata a cieľ metafyziky, 7. kapitola, Kritika starších filozofických názorov o príčinách, str. 236: „… Ale bytnosť a podstatu ani jeden zo skorších filozofov jasne neukázal. Najskôr ešte hovoria o nej tí, čo pokladajú idey za príčiny, lebo nechápu idey ani ako látky pre zmyslové veci a jedno ako látku pre idey, ani ako to, odkiaľ pochádza počiatok pohybu – skôr ich označujú za príčiny nehybnosti a pokojného stavu – ale idey predstavujú bytnosť pre každú jednotlivú vec, jedno však je bytnosťou ideí. ….“,…) (napr. prejavy nesmrteľnej ľudskej duše – napr. láska-nie-v-zmysle-eros-ale-v-zmysle-agapé, nekonečno, umenie, bezhranično, priamka, odpustenie, zmysel, múdrosť, … – v predošlej zátvorke – ako definovať toto napr. jedno-ako-látka-pre-idey, akú to má podstatu, čo to je, odkiaľ to je, prečo to je, ako začalo, …). Môj názor som vyjadril – viď Vzťah Stvorenie, Pohľad, Prejav a Eentita<\/a>, Prejav a Pohľad<\/a>. Nemá to „látku“, z ktorej by bolo vytvorené. Nemá to materiálnu „látku“, z ktorej by boli vytvorené materiálne „veci“ a nemá to nemateriálnu „látku“, z ktorej by boli vytvorené nemateriálne napr. idey. Prejavená Eentita má len svoj (pochopiteľný) Oobsah.<\/p>\n\n\n\n Ďalej v https:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Podstata<\/a>: „Aristoteles<\/a>: Podstata (bytnosť) je to, čo vec<\/a> v svojej podstate je, čím sa stáva, čo sa o nej nevypovedá, ale o čom podľa ďalších kategórií možno vypovedať všetko ostatné (kvantitu, kvalitu, vzťah, miesto, čas, polohu, vlastníctvo, činnosť a trpnosť). Podstata je trojaká, a to 1. látka (hylé), 2. tvar (eidos), 3. jednota látky a tvaru, vec, celok, celková podstata (to synholon, hé synholos úsiá). Prvá ani druhá podstata samo osebe neexistujú, existuje iba jednota látky a tvaru, tretia podstata, až ona vytvára skutočné bytie. Tvar je tým, čo robí vec práve tou ktorou vecou, takže ak poznávame vec, poznávame jej tvary. Samu látku poznať nemožno. Sama osebe je nepoznateľná (hýlé agnóstos kath‘ hautén).“ – nie som presvedčený, o takejto jednoznačnosti Aristotelovho názoru, pretože predošlý citát priamo z jeho knihy Metafyzika, Prvá kniha, Podstata a cieľ metafyziky, 7. kapitola, Kritika starších filozofických názorov o príčinách, str. 236, priamo tvrdí: „… Ale bytnosť a podstatu ani jeden zo skorších filozofov jasne neukázal. „. Ako mohol niektorý zo skorších filozofov takúto bytnosť ukázať, keď vysvetlenie z wikipedie jasne vyčíta skorším filozofom, že látku (prvú bytnosť \/ podstatu) poznať nemožno? Ale to nie je až také podstatné. Obsah prejavenej Eentity (teda, to čo sa maximálne približuje hýle – Aristotelovej látke) podľa môjho názoru možno poznať. Je to stav (prejav nesmrteľnej ľudskej duše v ľudskom tele) – teda nie niečo čo je tvorené nejakou „látkou“. Čo vzniklo sformovaním nejakej „látky“. Svet je poznateľný. Čo nemožno poznať je Boh (a celá jeho Vôľa v celej komplexnosti). <\/p>\n\n\n\n Možno je to len moja chyba pochopenia starogréckeho pojmu „látka“. „Látku“ si viem, ak sa veľmi prinútim, predstaviť ako metaforu pre Božiu Vôľu, ale čo potom je a ako do celkového obrazu zapadá Fforma? Prejav v Pohľade? Nesedí to. Prejav v Pohľade je Eentita a Eentita má svoj Obsah a Formu. Keby sme neodlíšili takúto metaforu „látka“ od pojmu Oobsah a postavili ju na úroveň pojmu Fforma dostali by sme sa do nezmyslu. do Teda „látka Božia Vôľa“ by bola zároveň „látkou Eentity“? V žiadnom prípade. (OI, len pre zaujímavosť, nie preto, že to je môj názor – v Od Aristotela po Plotina, Antológia z diel filozofov, Aristoteles, Metafyzika, Druhá kniha, 2. kapitola, Otázka príčin, str. 246: „… v druhom prípade prechádzajú veci navzájom do seba, zánik jedného znamená vznik druhého. Zároveň je však nemožné, aby prvé, ktoré je večné zaniklo, keďže vznikanie smerom hore nie je neobmedzené, v nijakom prípade nemôže byť večné to, čo síce bolo prvé, ale zánikom čoho vzniklo niečo iné.“) Môj názor a predstava iná – Čo je Prejav<\/a>: „Eentity sa vynárajú \/ javia \/ prejavujú pred našim Pohľadom<\/strong> zo svojej Formy<\/strong> (Štruktúry \/ Atribúty Eentít), vo svojej Forme<\/strong>, prípadne dedia časti svojej Formy<\/strong> (Štruktúry \/ Atribúty Eentít) tak ako Svet z bezmesačnej noci výchádzaním a príchodom Slnka odhaľuje stále ďalšie a ďalšie podrobnosti svojej Štruktúry<\/strong>. Svetlo odhaľuje pred našim Pohľadom<\/strong> nielen podrobnosti štruktúry (Formu), ale napríklad aj farby, či materiály, či … (Obsah). Svetlo prichádza zvnútra a to Svetlo je oi tiež konkretizácia a špecifikácia Možností \/ Atribútov- Obsahu<\/strong> – Eentít. Na konci sú Konečné Entity, ktorých prejavom sú entity.“A oproti Aristotelovej argumentácii je to preto, že Eentity majú Oobsah<\/strong> (a Fformu), ktorá je Prejavom Božej Vôle. Nie „látku“. Viď aj Prímer k Aristotelovej podstate (bytnosti)<\/a>.<\/p>\n\n\n\n