Súhlasím s evolúčnou (vývojovou) teóriou (všetkého – neživého aj neživého). Evolúcia (vývoj) v zmysle prežitia iba tých, ktorí sa najlepšie prispôsobia tiež prispieva (plne nevysvetľuje, iba prispieva, je jednou z príčin) k vysvetleniu „zla“ vo Svete.<\/p>\n\n\n\n
Nesúhlasím však s tvrdením, že sa jedná o náhodné mutácie. Musí sa to diať podľa určitých zákonov a zákonitostí a princípov, určitého riadenia, aj keď iba vo forme matrice, cieľa, „plánu“, stanoveného – dajme-tomu – na začiatku pri vzniku života (viď záver príspevku).<\/p>\n\n\n\n
Rozumiem ako mohlo vývojom vzniknúť oko. Rozumiem ako mohol vývojom vzniknúť bíčik baktérií. Myslím, že vývojom mohol vzniknúť nervový systém. Myslím, že vývojom mohla vyzniknúť proteosyntéza. Možno vývojom mohla vzniknúť fotosyntéza. Myslím, že vývojom mohol vzniknúť obehový systém. Možno vývojom mohlo vzniknúť cielené riadenie energetickej (napr. tepelnej) rovnováhy a dajme tomu, že je to napríklad vyjadrenie zákona zachovania energie a ostatných energetických zákonov (teplota sa vyrovnáva, …) Sveta. Oko a súčasne nervový systém a súčasne krvný obeh a súčasne rozmnožovanie a súčasne udržiavanie energetickej rovnováhy a súčasne dýchanie a súčasne … <\/p>\n\n\n\n
Ok. Oko sa vyvinulo z jednoduchého senzoru na svetlo (na základe čoho sa mohol vyvinúť takýto senzor? Aká možná mutácia a mutácia čoho – v DNA a v tele bunky – umožňovala vznik takého senzora? Problém vzniku oka vývojom sme nevysvetlili len sme ho posunuli na prvotnejšiu a základnejšiu úroveň, dobre, je tu štruktúra reagujúca na svetlo a ČO?) v priehlbenine bunkovej steny a nervová sústava sa vyvíjala z niečoho čo (čo?) umožňovalo bunke vyhodnotiť signály senzora, zaujať k nim stanovisko a k reakcii na svetlo priradiť určité správanie. (Bolo svetlo príčinou vzniku nervovej sústavy?) Ale budúca nervová sústava nerieši len reakciu na svetlo. A tie ostatné funkcie sa museli vyvíjať súhlasne s priaznivým vývojom spracovania svetla a neskôr komplexných signálov oka. Teda priaznivá náhodná mutácia vedúca k oku a (dajme tomu) priaznivá mutácia častí bunky alebo buniek smerujúca k súčasnému úspešnému spracovaniu signálov oka (alebo natáčanie listov a kvetov a nahýňanie sa za svetlom u rastlín) a súčasné nepriaznivé mutácie v niektorých iných oblastiach funkcií (budúcej) nervovej sústavy nie sú akceptovateľné pre vznik úspešného systému. A teraz k tomu prirátajme mnoho iných častí a funkcií živého organizmu, ktoré museli byť súčasne priaznivé a úspešné. V poriadku – niečo mohlo vzniknúť najprv a potom u úspešných, teda preživších mutácií ďalším zdokonaľovaním, ale v súhre a v podstate je pravdepodobnosť taká nízka, že ani miliardy rokov pokusov a omylov to žiadnom prípade nemohli dosiahnuť. Naviac aj úspešné mutácie ďalej mutovali, možno úspešne, možno neúspešne a tak ešte viac znižovali pravdepodobnosť vzniku úspešného komplexného živého organizmu. Už aj tak veľmi nízke pravdepodobnosti sa ešte naviac násobia. Ešte si to viem predstaviť na začiatku u veľmi nízkych foriem života, keď bol počet daných organizmov možno niekoľko miliárd, možno stoviek miliárd, ale nie u vyšších foriem života, keď bol počet daných organizmov možno niekoľko tisíc, možno niekoľko desať \/ sto tisíc. Pravdepodobnosť je ďaleko za horizontom reálnosti<\/p>\n\n\n\n
A určite na začiatku života stál Stvoriteľský Akt. Nie je možné, aby z neživej prírody, aj keď obsahovala organické zlúčeniny, vznikla vývojom živá, aktívna, replikujúca-sa, opravujúca-sa, DNA. Ako získala život a podnet k životu neživá príroda?<\/p>\n\n\n\n