Viera (Čo je viera<\/a>) je Pohľad (Čo je Pohľad<\/a>), ktorý nie je založený a podložený rozumovým dôkazom a priamo ani priamou skúsenosťou s „dostatočnou“ pravdepodobnosťou a odôvodnenou indukciou. <\/p>\n\n\n\n Pramene viery sú:<\/p>\n\n\n\n Viera sa nedokazuje. Správnu vieru nie je možné potvrdiť, dokázať, ani vyvrátiť. Zo svojej podstaty a do dôsledkov, však nič nie je možné s istotou dokázať (Hranice poznania sa strácajú vo viere<\/a>). Všetko začína vierou (Všetko začína vierou<\/a>). Viera je základ všetkého. <\/p>\n\n\n\n No čo ak sa mýlim? Nemám žiadnu istotu dôkazu, že verím v skutočné veci. <\/p>\n\n\n\n Aký je spôsob „práce“ s vierou? <\/p>\n\n\n\n A teda, čo ak sa mýlim?<\/strong><\/p>\n\n\n\n A teda čo ak sa mýlim? <\/p>\n\n\n\n A v-čom-sa-mýliš \/ by-si-sa-mýlil?<\/p>\n\n\n\n Ak skúsený človek stále pochybuje o svojej viere, nie je skúsený.<\/p>\n\n\n\n Aj bez použitia Pascalovej Stávky si však už mal uvedomiť, čo je podstatné. Mal vidieť zemetrasenia, nešťastia, nespravodlivosti, krivdy, …, dostatočne na to, aby pochopil, že to nie je tento Svet, o úspech, ktorého sa má prosiť. Skúsený človek už o svojej viere nepochybuje. Boh má s týmto Svetom plán a zámer, ale človek príde o všetko, čo je na tomto Svete. Bez zbytočného pátosu, na (absolútnom – Súdny Deň – alebo relatívnom – Jeho smrť) konci ostane len jeho Nesmrteľná ľudská duša. Kto v to neverí Všetko je minulosť. Prítomnosť tu bola, ale hneď a zrazu, už nie je. Žiť v prítomnom okamžiku znamená konať. Zažívať prítomný okamžik je, a znamená, spomínať. Na konci nebude nikto, kto by konal alebo kto by spomínal, bude len Tvoja Nesmrteľná duša plačúca a prosiaca o milosť. Alebo ešte horšie, škrípajúca zubami v nespravodlivom hneve. <\/p>\n\n\n\n Viera môže byť dar(om). Dar (hodnoty), ktorý nám dávajú rodičia, spoločnosť, … výchovou. Alebo dar, ktorý je predurčený. Ale prečo všetci nedostatnú od Boha tento dar?<\/p>\n\n\n\n Vieru sprostredkuvávajú jej hodnoty. Hodnoty vieme posúdiť. Teda vieme posúdiť vieru. <\/p>\n\n\n\n Matúš 23:3 SSV: „Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú.“, SSV: Sväté Písmo – katolícky preklad.<\/p>\n\n\n\n Ale život, ktorý človek žije a ak človek nie je hlúpy, tak človeka zmení (Sherlockov otec v Sherlock a Watsonová \/ Elementary). Ktorý je zmietaný Čo ak, možno len z podstaty, rebelujem proti všetkému? Zaslúžim si <\/p>\n\n\n\n Niekto aj bez toho, aby pocítil Dobre. Skúsený človek vie ako má zhodnotiť vieru, ale čo, ale ak som neskúsený tínedžer? Ktorý sa chce presadiť? Vidí, ako v-živote-„úspešní“ pošliapavajú tieto hodnoty a predsa sa majú dobre. Alebo len chce zažiť život. Zakúsiť život. V podstate som nevinný. <\/p>\n\n\n\n Verím v Osud<\/strong><\/p>\n\n\n\n Verím v Osud (Čo je Osud<\/a>).<\/p>\n\n\n\n A Boží zámer Božej Vôle, ktorá stvorila tento Svet. Verím, že Spása, teda Jedno(ta) s Bohom, je Cieľom. Spravil som v živote milión (aj veľkých) hlúpostí. Mal som však (obrovské) šťastie. Niekto je rozumný. Dobré pre neho. Ja som nebol. A predsa som mal šťastie. Dostal som dar. (už dlho, ale povedzme, že) Teraz to viem. (a nielen) Preto nebudem blúzniť, poučovať, špekulovať ani haluziť. Viem, že mnohí nemali to šťastie. Viem, že mnohí majú strašný Osud (Čo je Osud<\/a>). A ja môžem len povedať, na kolenách s najväčšou pokorou, s úctou k ich utrpeniu a čelom v prachu, že verím, že Ich terajší a časný kríž (Ich predurčenie) bude Ich milosťou a Vašou Spásou v bezčasovej (večnej) Jedno(te) s Bohom. <\/p>\n\n\n\n Tak ako keď rodine, ktorá celý život budovala živobytie, zoberie strechu nad hlavou tornádo, alebo ktorej zoberie základy zemetrasenie, alebo ešte horšie, málokto zotrvá vo viere v tento Svet. Aký význam má pýtať sa v takejto situácii – čo ak sa mýlim? Čo ostáva (opäť nehovoríme o Pascalovej stávke) týmto ľuďom okrem viery? Kto z ľudí im môže zazlievať, že stratia vieru. Môžeme im pomôcť, ale musia znova nájsť Vieru. Že existujú aj iné hodnoty, ktoré nepodliehajú vetru, ani zemi, ani vode, ani ohňu.<\/p>\n\n\n\n Hovoríme „Príď Kráľovstvo Tvoje“ a hovoríme aj o „Božom Kráľovstve“ a aj o „Nebeskom Kráľovstve“. Modlíme sa za neho a prosíme o neho. Bohužiaľ si nemyslím, aj keď by som sa tak rád mýlil, že Svet sa stane „Nebeským Kráľovstvom“. Môžeme ďakovať aspoň za „Božie kráľovstvo“ (Cirkev) a slobody a možnosti a príležitosti, že sa môžeme snažiť. Aj keď verím, že Boží zámer pri Stvorení Sveta počítal s možnosťou „transformácie“ Sveta, Spásu celého Sveta, do „Nebeského kráľovstva“ – človek má slobodnú vieru vieru voliť a konať – ľudia tak nevolia ani nekonajú. Bohužiaľ ani ja, moja vina – „Neuveď nás do pokušenia“. <\/p>\n\n\n\n Nikto nebude (mimo Súdneho dňa) spasený, pokiaľ všetci ľudia nebudú spasení.<\/strong><\/p>\n\n\n\n Čo ak sa mýlim? Ja verím (po mojom živote) už bez pochybností a moja viera (, ktorá sa nedá ani dokázať ani vyvrátiť) hodnotí (hodnoty). Proste bez akýchkoľvek pochybností verím v tieto hodnoty a že táto viera, hodnotená týmito hodnotami, sú úplným základom Božej Vôle. Nie je to tak, že by sa „zrútil Svet“, keby to nebola Pravda. Je to tak, že vidím svoj Osud. Hľadám a skúmam Svet z tohto Pohľadu. Sú mojim Osudom<\/strong> (Čo je Osud<\/a>). Kráčam v ústrety svojmu Osudu. Žijem svoj Osud. Kto, ktorý pochopil aspoň základy fungovania tohto Sveta, neverí vo svoj Osud? <\/p>\n\n\n\n A znova – čo ak sa mýlim<\/strong><\/p>\n\n\n\n Po všetkom, čo bolo napísané – Čo ak sa mýliš? Neplatia hodnoty, v ktoré veríš?<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Viera (\u010co je viera) je Poh\u013ead (\u010co je Poh\u013ead), ktor\u00fd nie je zalo\u017een\u00fd a podlo\u017een\u00fd rozumov\u00fdm d\u00f4kazom a priamo ani priamou sk\u00fasenos\u0165ou s „dostato\u010dnou“ pravdepodobnos\u0165ou a od\u00f4vodnenou indukciou. Pramene viery s\u00fa: Zjavenie \/ Vnuknutie intu\u00edcia osobn\u00e1 (aj vroden\u00e1, aj z\u00edskan\u00e1 v\u00fdchovou napr. v rodine, spolo\u010denskej skupine) n\u00e1klonnos\u0165 k ur\u010dit\u00e9mu Poh\u013eadu v\u00fdskyt v\u00fdznamnej a mocnej udalosti ..<\/p>\n