Stále ma prekvapujú sťažnosti a argumenty proti a … vôbec, ako je možná Trojjedinosť (Boha). Dokážeme, že je možná Jedno(ta) viacerého, nielen Trojitého (ktorá nie je obyčajnou „syntézou“ – Je Jednota syntéza?<\/a>), ale Jedno(ta) vôbec.<\/p>\n\n\n\n

Keď hovoríme, že Človek bol stvorený na Boží Obraz, zároveň tvrdíme, že keď sa chceme čo najviac priblížiť k Bohu a poznať Boha (čo je však podľa môjho názoru nemožné a myslím, že sa môžme v tomto Živote iba priblížiť), máme sa pozrieť na Človeka a Ježíša Krista ako BohoČloveka. Ale, keď v to niekto neverí, tak nevadí, stačí dokázať na jedinom príklade, že Jedno(ta) je možná.<\/p>\n\n\n\n

(tvdím, že) Človek má nesmrteľnú (bezčasovú, časovo „imúnnu“) ľudskú Dušu. Ak bol stvorený (Obraz a Meno Boha<\/a>) na Obraz Boží, je táto Duša v ľudskom Tele (ktoré je Prejavom, teda Stvorením, teda v čase jednajúcim) tiež Trojjediná. Evidentne a bez akýchkoľvek pochybností má Človek (máme) (slobodnú) Vôľu a Vieru, evidentne a bez akýchkoľvek pochybností má Človek (máme) Lásku (a všetky city, ktoré sú z nej odvodené) a evidentne a bez akýchkoľvek pochybností má Človek (máme) Poznanie (Ducha). Toto môže poprieť iba úplný nihilista a skeptik alebo pozornosť-hľadajúci a seba-hľadajúci tínedžer. Ako môžu spoluexistovať tak rôzne charakteristiky? Napísať báseň? Zložiť a zahrať operu? Postaviť chrám Bohu? Nie mravenisko, v ktorom bývajú mravce, ale chrám nepochopiteľnému Bohu? Mať pojem nekonečna? Aj keby by sme popierali, že je to Duša, či to, že bola Duša (Človek) stvorená na Boží Obraz, či že Boh „existuje“, či všetko iné, nemôžeme poprieť, že všetky tieto „charakteristiky“ človek má, pretože o tom bez pochyby svedčí všetka naša skúsenosť aj racionalita. Svedčí o tom naša samotná existencia. A predsa je Človek Jedno. A aj keby Boh „neexistoval“ alebo by bol päť alebo … vždy je možná Jedno(ta) (viacerého) – Čo je Jedno(ta) (nielen) v kresťanstve<\/a>.<\/p>\n\n\n\n

Tak je (dốkazom o Človeku a pohľadom na Človeka) vysvetlená Trojjedinosť. Trojjediná bezčasová („večná“) ľudská Duša prejavujúca sa (prostredníctvom ľudského tela). Trojjediný bezčasový („večný“) Boh prejavujúci sa (zjavujúci sa) v udalostiach Biblie (aj keď v podstate celé Stvorenie je jeho Prejavom).<\/p>\n\n\n\n

Trocha (,ale nie celkom) o inom.<\/p>\n\n\n\n

Pozri aj Blackwellova encyklopedie moderního křesťanského myšlení, B, Buh, str. 49, v prvej štvrtine: „Učení západnej cirkevnej tradície o Bohu tak obsahovalo dva nesúrodé postuláty, spojené dohromady iba nedokonale. Učenie o jedinosti božej pripomínalo časovo imunné a ontologicky jednoduché božstvo, ktoré bolo povedomé Aristotelovi, kým trojičná dogma pripomínala v čase jednajúceho a teda ontologicky komplexného Boha biblickej zvesti.“ Chápem to (najmä) takto – Obraz a Meno Boha<\/a>, Obraz a Meno Boha v Stvorení nie je Bohom<\/a>, Prv ako bol Abrahám, Ja Som<\/a>.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

St\u00e1le ma prekvapuj\u00fa s\u0165a\u017enosti a argumenty proti a … v\u00f4bec, ako je mo\u017en\u00e1 Trojjedinos\u0165 (Boha). Dok\u00e1\u017eeme, \u017ee je mo\u017en\u00e1 Jedno(ta) viacer\u00e9ho, nielen Trojit\u00e9ho (ktor\u00e1 nie je oby\u010dajnou „synt\u00e9zou“ – Je Jednota synt\u00e9za?), ale Jedno(ta) v\u00f4bec. Ke\u010f hovor\u00edme, \u017ee \u010clovek bol stvoren\u00fd na Bo\u017e\u00ed Obraz, z\u00e1rove\u0148 tvrd\u00edme, \u017ee ke\u010f sa chceme \u010do najviac pribl\u00ed\u017ei\u0165 k Bohu ..<\/p>\n