Áno. Na „vytvorenie nutného kauzálneho spojenia“ slúžia nástroje racionálneho poznania \/ poznávania (Zdroje poznania<\/a> – bod 1.), ktoré spracujú empirické vnemy (a môžu ešte viac …) alebo vnuknutie (Zdroje poznania<\/a> – bod 3.), ale … . Udalosti sa môžu dokonca môžu odohrávať priamo pred našimi očami a proste vidíme ako sa A pretvára do B, ale – ak sme dôsledný – nemôžeme bez poznania podstaty týchto udalostí tvrdiť, že sa tak stane vždy a teda, že existuje priama či nepriama príčinnosť prerodu A do B. <\/p>\n\n\n\n Aj keď, vo väčšine prípadov skutočne pomáha „množstvo pozorovaných prípadov“, vždy sú to nástroje racionálneho poznania \/ poznávania alebo vnuknutie, ktorých výsledkom je poznanie súvislosti a príčinnosti (kauzality) javov. Dokonca v niektorých prípadoch nástroje racionálneho poznania \/ poznávania alebo vnuknutie dokážu predpovedať aj kauzalitu bez akéhokoľvek predošlého výskytu prípadu. Áno, sú veci, v ktoré veríme, ale sú veci, ktoré vieme a poznali sme ich nielen matematikou, ktorú jedinú, Hume považuje za istotu („Vedám priznáva Hume plne ich oprávnenosť, matematike ako analytickej náuke v kvantitatívnych vzťahoch našich predstáv dokonca absolútnu istotu.“ – Malé dejiny filozofie, Hans Joachim Stoering, Filozofie osvietenectva, 4. Hume, str. 271.)<\/p>\n\n\n\n Nevidím tu žiadny zničujúci úder skepticizmom. Stačí definovať vieru (Čo je viera<\/a>) a jej miesto v ľudskom živote a nepredstierať vedenie tam, kde veríme. A viď vyššie odstavec „Naše vedenie …“ viera môže byť aj podľa Huma úplne oprávnená<\/strong>. Naopak. Všetky argumenty Huma v podstate zasadzujú zničujúci úder skepticizmu. Dokonca ukazujú, že sú to práve skeptici, ktorí nevedia nič dokázať, pričom stále hovoria, že jedine dôkaz ich presvedčí. <\/p>\n\n\n\n Bohužiaľ pre Huma, vycházanie a zapadanie Slnka, nie je výsledkom obiehania Zeme okolo Slnka, ale rotáciou Zeme okolo svojej osi. (aktualizácia – neviem, či to skutočne povedal Hume alebo je to chyba autora knihy alebo chyba prekladu, lebo napr. Malé dejiny filozofie, Hans Joachim Stoering, Immanuel Kant, Možnosť matematiky, str. 302: „… priamka je najkratšia spojnica medzi dvoma bodmi …“ – samozrejme najkratšia spojnica medzi dvoma bodmi v klasickej geometrii je úsečka a nie priamka …)<\/p>\n\n\n\n Všetko existuje<\/strong><\/p>\n\n\n\n Hume nepopisuje Svet správne, pretože nepopisuje všetky možnosti – Ako vysvetľovať Sve<\/a>t<\/a><\/p>\n\n\n\n Všetko existuje: <\/p>\n\n\n\n Samozrejme … (nielen) V ekonómii rozoznávame niekoľko chýb v myslení. Jednou z nich je „následne a preto v dôsledku toho“. Neznamená to však, že tvrdíme, že všetko, čo nasleduje – že, nič z toho – nesúvisí s predchádzajúcim a je tvorené výlučne pravdepodobnosťou, že sa daná nasledujúca vec – sama o sebe – objaví bez akejkoľvek súvislosti s predchádzajúcou. Rozoznávame túto chybu a považujeme ju za chybu, ale je jasné, že veríme, že existuje aj reálna kauzalita vecí. Umožňuje nám opakovať, predvídať, plánovať, tvoriť, konštruovať, … veci a udalosti – napr. GPS, let na Mesiac a pristátie na Mesiaci a návrat na Zem, algebra, účinok lieku a medicínskej procedúry, … . Pretože, ak by sme nemali a spochybnili vieru v kauzalitu, …, nič z vyššie uvedeného by nebolo možné.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" „Vn\u00edmanie mi neust\u00e1le ukazuje iba n\u00e1slednos\u0165 (post hoc) nikdy pr\u00ed\u010dinnos\u0165 (propter hoc). Nikde sa nen\u00e1jde (vonkaj\u0161\u00ed) vnem opr\u00e1v\u0148uj\u00faci pojem nutn\u00e9ho kauz\u00e1lneho spojenia.“ – Mal\u00e9 dejiny filozofie, Hans Joachim Stoering, Filozofie osvietenectva, 4. Hume, str. 271. \u00c1no. Na „vytvorenie nutn\u00e9ho kauz\u00e1lneho spojenia“ sl\u00fa\u017eia n\u00e1stroje racion\u00e1lneho poznania \/ pozn\u00e1vania (Zdroje poznania – bod 1.), ktor\u00e9 spracuj\u00fa empirick\u00e9 ..<\/p>\n