Prázdnota je ľahká. Je to prázdna množina niečoho.<\/p>\n\n\n\n

Hlavným problémom NIČ je, že vyjadruje Pohľad Existencie. Keď sa na to pozrieme dôkladnejšie, je to stále prázdna množina toho, čo Existuje. NEExistencia. Ale v podstate to berieme a považujeme za „niečo“, čo „Existuje“! Všetko existuje!<\/p>\n\n\n\n

Už NIČ si nevieme predstaviť, nie to ešte sa na „Niečo“ pozrieť mimo Pohľadu „Existencie“. Akokoľvek (si) povieme, že NIČ je proste NIČ, absencia čohokoľvek (aj prázdnej množiny), vždy sa na NIČ („to“) pozeráme z pohľadu Existencie. Stále je to „NIEČO“.<\/p>\n\n\n\n

V nasledujúcich vetách a v podstate vždy používam slovo „existuje“, „je“, „Existencia“ v uvodzovkách, keď znamená – Existencia + NEExistencia – \/ – Existencia + NIČ(ota) – a bez uvodzoviek, keď vyjadruje Svet \/ Existenciu \/ Stvorenie.<\/p>\n\n\n\n

Nasledujúci popis je opisom s použitím vedomých chýb.<\/p>\n\n\n\n

Nie „je“ Existencia + NEExistencia + Boh, ale iba „Existencia“ a NIE-Existencia. V „konečnom“ dôsledku (pri uvažovaní) a na „začiatku“ nie „je“ Boh a NIČ, ale iba Boh.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Pr\u00e1zdnota je \u013eahk\u00e1. Je to pr\u00e1zdna mno\u017eina nie\u010doho. Hlavn\u00fdm probl\u00e9mom NI\u010c je, \u017ee vyjadruje Poh\u013ead Existencie. Ke\u010f sa na to pozrieme d\u00f4kladnej\u0161ie, je to st\u00e1le pr\u00e1zdna mno\u017eina toho, \u010do Existuje. NEExistencia. Ale v podstate to berieme a pova\u017eujeme za „nie\u010do“, \u010do „Existuje“! V\u0161etko existuje! U\u017e NI\u010c si nevieme predstavi\u0165, nie to e\u0161te sa na „Nie\u010do“ ..<\/p>\n