„Vo všeobecnej filozofickej rovine uvažovania na druhej strane stále ešte pretrváva tendencia stotožňovať psychiku s gnozeologickými pojmami „vedomie“, „myslenie“, „poznanie“. D. Kováč [Teória všeobecnej psychológie, Bratislava, 1985, 53-54-57-70] však posúva ťažisko problematiky z gnozeologickej roviny do roviny ontologickej a tu nachádza kľúč k novej interpretácii psychiky – psychiky ako fenoménu, ktorý reálne existuje vedľa reálne existujúcich prírodných a spoločenských fenoménov, ktorý prezentuje realitu odlišnú od reality okolitého sveta. Kováčove úvahy o psychickej realite, samozrejme, nemajú nič spoločné s výkladmi psychických procesov na báze akejsi duchovnej podstaty, alebo Popperovho „tretieho sveta“. Psychická činnosť sa môže rozvíjať iba na báze mozgového substrátu, hoci ako správne predpokladá „psychická realita má zrejme hlbšie biologické korene, než sú tie, ktoré neurofyziológovia vyvodzujú z fyziologických pochodov v mozgu“.(53) Samostatnú existenciu psychickej reality podľa neho potvrdzujú „evidentné účinky psychického na somatické,“ (54) [psycho]somatické ochorenia, ktoré považuje za „masový dôkaz psychickej reality, …“ … Celkovo – zhrňuje – možno hovoriť o troch druhoch dôkazov o existencii tejto roviny objektívnej reality: je to po prvé, zóna, vktorej sa biologické končí a začína sa psychické, po druhé, zóna predstavujúca vzájomné vzťahy oboch týchto realít a po tretie, pre psychológiu najdôležitejšia zóna – zóna ukazujúca ako psychické pôsobí na somatické, mení biologické (70)“ – Na hraniciach filozofie a vedy, Ján Bodnár, Filozofia a ambície modernej vedy, Integračné procesy vo vede a vedeckom poznaní, str. 71 – 72. <\/p>\n\n\n\n
Niektoré myšlienky, kým neprídeme k záveru<\/strong><\/p>\n\n\n\n Vyššie uvedený citát zvádza. Napriek tomu, že výslovne tvrdí, že tieto „úvahy o psychickej realite, samozrejme, nemajú nič spoločné s výkladmi psychických procesov na báze akejsi duchovnej podstaty“, aj tak sa veriacemu človeku v dušu chce to brať ako dôkaz určitej duchovnej podstaty, teda napríklad existencie duše. Ako inak môže výsledok \/ produkt (psychika) ovplyvňovať to, čo čoho je výsledkom (telo)? V nasledujúcich vetách sa vyskytuje mnoho slov „jednoducho“, čo je zámerné. <\/p>\n\n\n\n Somatické je telesné. V slovníkoch sa soma definuje stroho ako (ľudské) telo (v lepšom prípade ako súbor orgánov a orgánových sústav človeka) (https:\/\/slovnik.aktuality.sk\/slovnik-cudzich-slov\/?q=soma<\/a>). <\/p>\n\n\n\n Psychika sa naproti tomu definuje ako duševno; súhrn duševných vlastností, stavov a procesov; vnútorný svet človeka (https:\/\/slovnik.aktuality.sk\/slovnik-cudzich-slov\/?q=psychika<\/a>).<\/p>\n\n\n\n Tu sa nebudem venovať tvrdeniu citátu o iných, hlbších biologických koreňoch psychiky (psychickej reality), než sú fyziologické, ktoré nemá žiaden podklad v ničom, je nedokázané a úplne v pohode to môžu byť a zrejme aj sú fyziologické korene.<\/p>\n\n\n\n Tvrdiť, že „psychické“ vplýva na „somatické“ v zmysle, že sa tým dokazuje samostatná existencia „psychického“ má význam len ak súčasne neexistuje v danom čase vonkajší alebo vnútorný fyzikálny, chemický alebo biologický podnet, ktorý spôsobuje reakciu somy a teda to musí byť (samostatne existujúci) psychický podnet.<\/p>\n\n\n\n Hneď sa dostávame do problémov. Jedným z vysvetlení môže byť napríklad jednoducho pamäť. Aj keď teraz nevnímam podnet, jednoducho si ho môžem pamätať a reagovať na (možno v určitých prípadoch – keď ide o spracovanie \/ vyrovnanie sa \/ pochopenie \/ … – nevyriešenú – proste zaradenú v týchto „naliehavých a stále aktívnych“ priečinkoch v pamäti alebo jednoducho silnú, v každom prípade) spomienku, ktorá pôsobí ako podnet pre somatickú odpoveď. <\/p>\n\n\n\n Iným prípadom jednoducho môže byť, že sa jedná o poruchy príslušných inštinktov.<\/p>\n\n\n\n Ako môže výsledok ovplyvňovať to, čoho je výsledkom<\/strong><\/p>\n\n\n\n Ako môže výsledok \/ produkt ovplyvňovať to, čoho je výsledok? To zvádza k popretiu tvrdenia, že „psychická realita má … biologické [somatické] korene“, teda musí byť „duchovnej podstaty“.<\/p>\n\n\n\n Tento predpoklad vyvrátime jednoduchými príkladmi (jeden stačí na dôkaz).<\/p>\n\n\n\n Jednoducho – kvasinka produkuje alkohol, ktorý zabíja kvasinku. <\/p>\n\n\n\n Jednoducho a fyziologicky. Jedno tkanivo produkuje určitý hormón, ktorý ovplyvňuje iné tkanivo, ktoré začne produkovať iný hormón, ktorý spätne ovplyvňuje prvé tkanivo. Samozrejme medzitým môžu nastať rôzne iné vplyvy. <\/p>\n\n\n\n V čom je problém<\/strong><\/p>\n\n\n\n Na prvý pohľad veľké sklamanie z tohto neporiadku a chaosu.<\/p>\n\n\n\n Keď sa však na tieto tvrdenia pozrieme bližšie, odhalíme problém. Nerozlišuje sa grécky pojem psyché ako duša a psyché ako psychika, čo je podľa mňa rozdiel. Neberie sa do úvahy, že rôzny význam, ktorý pripisovali rôzni filozofovia pojmu psyché (napr. https:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Du%C5%A1a_%C4%8Dloveka<\/a>), môže znamenať aj to, že vlastne popisovali rôzne „veci“. Som presvedčený, že neprimerane zjednodušujúca strohosť definícií v slovníkoch k tomu prispela tiež.<\/p>\n\n\n\n Stále sa nám podsúva, že duša je psychika a(lebo) psychika je duša. Takéto pochopenie sa používa aj pri diskusiách o existencii alebo neexistencii (nesmrteľnej ľudskej) duše. <\/p>\n\n\n\n Psychické procesy všeobecne a sekulárne a nezodpovedne s ľahkosťou nazývame ako duševné procesy aj vtedy, keď na pojem „duša“ vôbec nepomyslíme, keď sa pojmu „duša“ vôbec a ani zďaleka nechceme dotknúť a priblížiť a daný pojem ani zďaleka zahrnúť do nášho vyjadrenia.<\/p>\n\n\n\n Ale psychika nie je duša<\/strong> – aj keď často si neveriaci-v-dušu predstavujú dušu ako psychiku a v ich poňatí to, čo by mohlo byť dušou a čo si myslia, že veriaci považujú za dušu je v podstate psychika. <\/p>\n\n\n\n Psychika a duša<\/strong><\/p>\n\n\n\n Teda treba rozlišovať pojem psychika od nesmrteľnej ľudskej duše. Nerád uvádzam ďalšie členenia (pozri aj Čo je telo všeobecne<\/a>, Čo je ľudské telo<\/a>, Telo<\/a>). Ale zistil som, že pojmy \/ slová soma \/ somatický a psychika \/ psychický sa tak široko a často používajú, že to musím urobiť a rozčleniť telesné (Telo nemusí znamenať ľudské telo, ale celú živú bytosť a čo to znamená pre Vzkriesenie Tela<\/a>) na somatické a psychické. Tvoria jednotu (Čo je Jednota (nielen) v kresťanstve<\/a>) tela (teda psychika nie je záležitosťou len nervovej sústavy). Telo (Telo nemusí znamenať ľudské telo, ale celú živú bytosť a čo to znamená pre Vzkriesenie Tela<\/a>) tvorí soma (na najvyššej hierarchickej úrovni biologické orgány a orgánové sústavy tela až po fyziológické procesy [https:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Fyziol%C3%B3gia<\/a>]) a psychika (vnímanie, cítenie, pamäť, pudy, inštinkty, myslenie – Čo je telo všeobecne<\/a>, Čo je ľudské telo<\/a>, Telo<\/a>). Ako uvedené v citáte v úvode „psychická realita má … biologické korene“. Psychiku vo vyššie uvedenom zmysle majú ju napríklad aj niektoré zvieratá. Určitú úroveň psychiky (napr. vnímanie, zárodky inštinktov) majú dokonca aj jednobunkové organizmy. <\/p>\n\n\n\n Znova však tvrdím, že človek je viac ako telo. Človek je jednota tela a nesmrteľnej ľudskej duše.<\/p>\n\n\n\n Nesmrteľná ľudská duša sa prejavuje prostredníctvom tela, teda nesmrteľná ľudská duša pôsobí na telo, teda psychiku aj sómu. Môžeš povedať „som podráždený a mám zlú náladu, lebo som hladný“, „mám strach a zrýchlený dych lebo som videl medveďa“ a môžeš zarecitovať báseň. Môžeš dokonca cítiť bolesť napríklad vo svale bez poškodenia svalu, jednoducho preto, že si nezabudol na minulé zranenie alebo môžeš zažívať náboženskú extázu so všetkými jej telesnými prejavmi bez toho, aby Ti to niekto ukázal alebo Ťa to naučil a bez akéhokoľvek telesného (psychického či somatického) podnetu.<\/p>\n\n\n\n Vplyv „psychického“ na „somatické“ teda nie je dôkazom existencie duše, pretože psychika nie je (nesmrteľná ľudská) duša.<\/strong><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" „Vo v\u0161eobecnej filozofickej rovine uva\u017eovania na druhej strane st\u00e1le e\u0161te pretrv\u00e1va tendencia stoto\u017e\u0148ova\u0165 psychiku s gnozeologick\u00fdmi pojmami „vedomie“, „myslenie“, „poznanie“. D. Kov\u00e1\u010d [Te\u00f3ria v\u0161eobecnej psychol\u00f3gie, Bratislava, 1985, 53-54-57-70] v\u0161ak pos\u00fava \u0165a\u017eisko problematiky z gnozeologickej roviny do roviny ontologickej a tu nach\u00e1dza k\u013e\u00fa\u010d k novej interpret\u00e1cii psychiky – psychiky ako fenom\u00e9nu, ktor\u00fd re\u00e1lne existuje ved\u013ea re\u00e1lne ..<\/p>\n