„Wittgenstein patril k najradikálnejším odporcom kognitívnej funkcie filozofie. Jednoznačne odmietal všetky filozofické generalizácie a myšlienkové postupy vedúce k týmto generalizáciám. Svoj postoj nezmenil ani neskoršie, po „radikálnom“ prehodnotení svojho Traktátu vo Filozofických bádaniach. Aj tu dokazuje, že filozofické problémy vznikajú z nesprávnej interpretácie foriem nášho jazyka, že v podstate ide o lingvistické problémy. A predsa všetky predpoklady, na ktorých stavia, majú jednoznačne filozofickú povahu: predpoklad elementárnej propozície, atomárneho faktu, logickej štruktúry jazyka, vzťahu logiky, jazyka, sveta, formalizovaného i prirodzeného jazyka. Zvláštnosťou jeho uvažovania je azda iba to, že svoje hlavné zásady vyjadruje vágne, nesystematicky, pomocou analógií, metafor, parabol a pod. Witgensteinove práce, v ktorých mnohí videli a stále ešte vidia základ pre moderné vedecké myslenie, sú v skutočnosti skôr filozofickým vyznaním než systematickým dielom vedecky orientovaného filozofa.“ – Na hraniciach filozofie a vedy, Ján Bodnár, Moderná veda a kritika metafyziky, str. 42 – 43<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

„Wittgenstein patril k najradik\u00e1lnej\u0161\u00edm odporcom kognit\u00edvnej funkcie filozofie. Jednozna\u010dne odmietal v\u0161etky filozofick\u00e9 generaliz\u00e1cie a my\u0161lienkov\u00e9 postupy ved\u00face k t\u00fdmto generaliz\u00e1ci\u00e1m. Svoj postoj nezmenil ani neskor\u0161ie, po „radik\u00e1lnom“ prehodnoten\u00ed svojho Trakt\u00e1tu vo Filozofick\u00fdch b\u00e1daniach. Aj tu dokazuje, \u017ee filozofick\u00e9 probl\u00e9my vznikaj\u00fa z nespr\u00e1vnej interpret\u00e1cie foriem n\u00e1\u0161ho jazyka, \u017ee v podstate ide o lingvistick\u00e9 probl\u00e9my. A predsa ..<\/p>\n