Áno, na svete je veľa zla a utrpenia. Ale nie je všetko utrpenie ako učí budhizmus a nemáme sa od sveta ani odvracať. (už) Vo svete je veľa dobrého a veľa šťastia. Malých aj veľkých vecí. Ale (opäť) nepopierateľne je vo svete veľmi veľa utrpenia (a zla a „nespravodlivosti“) (môže sa nám zdať, že až príliš).<\/p>\n\n\n\n

Cestou kresťanstva podľa mňa nie je sústrediť sa na utrpenie a zdôrazňovať utrpenie. Cestou kresťanstva je vízia šťastia a radosti v Jednote s Bohom<\/strong>. Možno až na konci vekov. Ale raz to príde.<\/p>\n\n\n\n

Ak si šťastný, tak buď pokorný a vďačný, lebo to nie je samozrejmosť. Ak trpíš, neuzatváraj sa do tohto utrpenia. Nepovažuj ho za niečo konečné. Namiesto toho sa treba sústrediť na túto víziu šťastia a radosti Jednoty s Bohom. Aj evanjelium znamená radostná správa. Nes ju pred sebou ako lampáš, ktorým si svietiš na cestu a ktorý ťa vedie po úzkej cestičke v tme a temnotách. Ako uvedené v Úvod do existenciálnej filozofie a etiky Sorena Kierkegaarda, Milan Petkanič, 6.2. Zúfalstvo ako choroba ducha, str. 62: „Totiž každý človek, nech je už v duchovnom zmysle akokoľvek zúfalý a nech sú jeho životné okolnosti akokoľvek nešťastné, má vo svojom živote vždy po ruke istú nádej – protijed na duchovnú toxicitu zúfalstva: vieru.“<\/p>\n\n\n\n

To všetko hovorím s absolútnou pokorou pred utrpením<\/strong>, ktoré môže byť vyslovene a doslova neznesiteľné.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u00c1no, na svete je ve\u013ea zla a utrpenia. Ale nie je v\u0161etko utrpenie ako u\u010d\u00ed budhizmus a nem\u00e1me sa od sveta ani odvraca\u0165. (u\u017e) Vo svete je ve\u013ea dobr\u00e9ho a ve\u013ea \u0161\u0165astia. Mal\u00fdch aj ve\u013ek\u00fdch vec\u00ed. Ale (op\u00e4\u0165) nepopierate\u013ene je vo svete ve\u013emi ve\u013ea utrpenia (a zla a „nespravodlivosti“) (m\u00f4\u017ee sa n\u00e1m zda\u0165, \u017ee a\u017e ..<\/p>\n