Ako uvedené v Hodina filozofie, Kolektív, Jozef Pauer, Náboženstvo alebo zápas o obnovu strateného:<\/p>\n\n\n\n
str. 72<\/p>\n\n\n\n
Filozofická antropológia, ktorá sa neviaže na nijaké vierovyznanie, … chápe náboženstvo ako jeden zo špecifických spôsobov postoja človeka k svetu, ako špecifický spôsob organizácie našej skúsenosti.<\/p>\n\n\n\n
strl 72 – 73<\/p>\n\n\n\n
V súčasnosti temer vymizli interpretácie, ktoré videli náboženstvo ako výlučne kultúrno-historický fenomén a vykladali ho ako dôsledok poznávacej menejcennosti ľudí na nižšom stupni historického vývoja, alebo ako reakciu na špecifickú konfiguráciu spoločenských síl, ako na jednu z masiek panstva človeka nad človekom, teda ako jednu z dobových ideológií. Podľa týchto názorov náboženstvo je tu preto, že „nevieme“ a „bojíme sa“. Tam, kde sa rozvíja veda a kde sa spoločenské pomery rozvíjajú tak, že posilňujú sebavedomie jednotlivca, tam náboženstvo ustupuje, stáva sa reliktom, spomienkou. Všetky tieto prístupy – odborne ich charakterizujeme ako gnozeologizmus a sociologizmus – vlastne „substancionalizujú funkciu“, umiestňujú celý fenomén náboženstva do priestroru jednej z jeho funkcií. Je totiž nepochybné, že aj náboženstvo je vtiahnuté do mocenských hier, ktoré sa odohrávajú v každej spoločnosti, je schopné zdôvodňovať, legitimizovať útlak, represiu i vzbury proti represii, plní i kultúrnotvornô funkciu, psychologicky môže slúžiť ako útecha. Náboženstvo však nemožno redukovať ani na jednu (či niekoľko – pozn. mylion) z týchto funkcií, pretože ich presahuje.<\/p>\n\n\n\n
str. 73<\/p>\n\n\n\n
Vychádzame z toho, že otázka genézy je sekundárna, že dôležitejšie sú štruktúrno-existenciálne dôvody existencie náboženstva. V náboženských sústavach teda vždy budeme hľadať jednu z možných odpovedí na otázku zmyslu našej existencie.<\/p>\n\n\n\n
str. 74<\/p>\n\n\n\n
Naším východiskom je … téza, že poslaním náboženstva – aspoň z antropologického hľadiska – je špecifická organizácia našej skúsenosti.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Ako uveden\u00e9 v Hodina filozofie, Kolekt\u00edv, Jozef Pauer, N\u00e1bo\u017eenstvo alebo z\u00e1pas o obnovu straten\u00e9ho: str. 72 Filozofick\u00e1 antropol\u00f3gia, ktor\u00e1 sa nevia\u017ee na nijak\u00e9 vierovyznanie, … ch\u00e1pe n\u00e1bo\u017eenstvo ako jeden zo \u0161pecifick\u00fdch sp\u00f4sobov postoja \u010dloveka k svetu, ako \u0161pecifick\u00fd sp\u00f4sob organiz\u00e1cie na\u0161ej sk\u00fasenosti. strl 72 – 73 V s\u00fa\u010dasnosti temer vymizli interpret\u00e1cie, ktor\u00e9 videli n\u00e1bo\u017eenstvo ako ..<\/p>\n