<\/p>\n\n\n\n

Niektoré poznámky na úvod:<\/p>\n\n\n\n

1. Pri kysnutí a kvasení stojíme na začiatku pri jednej dôležitej otázke. Pridávať cukry (napr. sacharózu, …) do zakysávaného média (mlieko, ovocie, zelenina [napr. zemiaky, …], obilie, …) pre podporu, najmä baktérií ,… pri kysnutí a najmä kvasiniek pri kvasení? Ako pri viacerých (možno takmer všetkých, ale možno je to prirodzený zákon a vyjadrenie základnej samoregulácie (systémov minimálne biologických, ale možno aj chemických, či dokonca fyzikálnych), a podstata takýchto vecí, že produkt (z pohľadu človeka takmer vždy výsledný a cielený a samozrejme okrem uchovávania a konzervovania potravy pri potravinárskom kysnutí a kvasení) týchto biómov (ale napr. aj dážďoviek, …) je pre bióm, ktorý ho produkuje, toxický až smrteľný, alebo aspoň hibernačný (kyselina mliečna pre baktérie, alkohol pre kvasinky, …) a teda v praxi nie je možné dosiahnuť, aby sa všetok materiál pre kysnutie (najmä ľubovoľné cukry – glukóza, fruktóza, sacharóza, škrob, celulóza, …) a kvasenie bióm spracoval, pretože väčšinou, a najmä pri umelom pridaní materiálu (vstupu) pre biomické spracovanie (v uvedenom príklade sacharózy), úroveň a koncentrácia produktu (kyseliny mliečnej, alkoholu, …) dosiahne toxickú až smrteľnú, alebo aspoň hibernačnú úroveň, a teda sa všetok nespracuje a zostatková (najmä pridaná) , čo väčšinou kazí kvalitu (sofistikovanú chuťovú, well-being, …, ale aj biologickú v zdravotnom zmysle a prirodzeného vyváženého a holistického fungovania vecí, najmä výživy v biosfére, …) produkcie – jogurtu, vína, pálenky, …). Je to na zváženie, že či a v akej miere. Pri jogurte (zo skúsenosti) to nevnímam tak kriticky (pretože nepripravujem jogurt pre ľudí, ktorí majú problémy s laktózou – viď nižššie), ako pri víne a pálenke, kde zbytkový cukor je podstatným chuťovým a celkovo well-being (čiastočne nepríjemné stavy po konzumácii – problémom , …). Hlavnou výzvou je, koľko umelo pridať cukru a akého cukru. Všeobecne umelé pridanie cukru jednoznačne prospieva do miery, kým výsledné množstvo biomického produktu (napr. alkoholu, …, nepresiahne \/ nedosiahne kritickú toxickú hranicu pre bióm (alebo časť biómu), hlavne pre jeho rozmnožovanie, a všetok pridaný cukor bióm spracuje. Samozrejme, treba počítať aj s tým, že bióm môže uprednosťňovať určitý cukor a prednostne sa živiť určitým druhom cukru, čo je žiadúce, keď je prednostným a upredňosťňovaným cukrom umelo pridaný, pretože prirodzený cukor je väčšinou chuťovo zaujímavejší a žiadúcejší a celkovo „chutnejší“ a je to skutočná, priemyselne nespracovaná „subpotravina“, prirodzene okrem prípadu výskytu precitlivelosti, neznášanlivosti, či dokonca alergie na daný prirodzený cukor, ako je to napr. u laktózy, … Všeobecný typ \/ druh \/ alebo pridaného cukru taktiež ovplyvňuje zloženie biómu, keď pridáme jednoduché cukry, masívne sa rozmnožia baktérie a kvasinky a …, kt. sa živia a prekvitajú na jednoduchých cukroch, (možno) na úkor a s potenciálom potlačiť baktérie živiace sa zložitejšími cukrami. Je to komplexná vec. Samozrejme všeobecne čím jednoduchší cukor, tým je jeho spracovanie rýchlejšie, ľahšie a priamočiarejšie (napr. nemusia a(lebo) v menšej miere (ne)vznikajú napr. spracovateľské šnúry a biomické cykly, ako napr. pri spracovaní celulózy, …, keď výsledný hlavný alebo vedľajší produkt jednej zložky biómu je vstupným produktom pre inú zložku biómu (prebiotiká) a pod … To zahŕňa meranie cukornatosti (\/ škobnatosti \/ objemu celulózy \/ …) biomického média \/ substrátu (napr. ovocia, …) a presný výpočet potenciálu (umelo pri)daného cukru, ktorý bióm vie spracovať (glukóza, fruktóza, sacharóza, laktóza, škrob, …). Pri profesionálnych podmienkach, či už v individuálnej, sériovej alebo veľko-výrobe, to samozrejme nie je problém a je to súčasť procesu a kontrolného zoznamu, ale v bežnej kuchyni … <\/li>
2. pri kysnutí, zakysávaní a kvasení je podstatné a absolútne dôsledne, strikte, … a neviem dostatočne zdôrazniť, aké je to maximálne dôležité, dodržiavať anaeróbny proces vstupov. Samozrejme všetko existuje a existuje aj well-being aeóbna fermentácia (potravinárske plesnivé sysry, špeciálne plesnivé (napr. ovocné, …) zákvasy, pri ktorých okrem super chuti vznikajú aj zdraviu človeka superprospešné, vytúžené (napr. psychadeliká, …), vzácne a inde sa nevyskytujúce látky, ale je to vyhradené pre superšpecialistov, s brutálnymi vedomosťami a skúsenosťami a nikdy sa o to nemá človek sám pokúšať, samoučiť sa pretože na túto úroveň poznania a know-how sme dospeli od úsvitu života, zvierat a človeka (dlho)trvajúcou, obrovskými obeťami na životoch a nenávratne poškodenom zdraví (pečeň, obličky, nervová sústava, …) vykúpenou cestou, často keď to bola voľba smrti hladom oproti otrave jednotlivca alebo kmeňa, …, alebo inteligentná činnosť uchovávania potravy sezónneho charakteru alebo „na-zimu“, alebo získavania nedostatkových, prirodzene sa vyskytujúcich látok v prostredí …. alebo … alebo. <\/li>
3. kysnutie a kvasenie môže slúžiť nielen pre well-being človeka, ale aj na spracovanie a zhodnocovanie nebezpečného biologického materiálu (buriny, invazívne organizmy, chorobou napadnuté časti biologického materiálu a obalov a …., škodcovia a biologickým materiálom obsahujúcim vývinové štádia škodcov na podstane vyššej kvalitatívnej úrovni ako spaľovnie na energiu, aby sme neplytvali vzácnou biomasou. Samozrejme je to predmetom ekonomického zvažovania, pretože oi je to náročnejšie na čas, priestory, manipuláciu, … ako spaľovanie (skládkovanie nie je riešením biologického nebezpečenstva, pretože Mnoho, možno Väčšina, možno Takmer Všetky [MVTV] napr. choroboplodného zárodky preživú v aeróbnom (za-prístupu-vzduchu substráte veky). Je to tiež podstatne rizikovejšie ako spaľovanie, pretože treba absolútne striktne dodržiavať karanténu, biologickú čistotu všetkých povrchov a anaeróbny (bez-prístupu-vzduchu) proces spracovania, aby sa tieto oblasti a aktéri vyskytujúci sa v týchto priestorom nestali naopak ohniskom šírenia a uchovávania (napr. mráz v zime obmedzí choroby, ale zárodky môžu pretrvať, rozšíriť a infikovať, napr. z\/na obaloch, v produkovaných substrátoch, nádobách, náradí a nástrojoch, …) napr. nákazy, … Kedže kysnutie a kvasenie a … sú procesy náročné na priestory a nádoby, môže tento proces byť viac-krokový. Najprv zmenšíme objem nebezpečnej biomasy, napr. tým, že ju v-menšej-alebo-väčšej miere zbavíme vzduchu a vody (napr. čerstvé jablko obsahuje až 25% vzduchu podľa knihy Ako funguje jedlo), necháme zavädnúť (vyschnúť iba v krajnom prípade, keď neexistuje iné riešenie [pretože pri vyschnutí už prichádzame o cenné organizmy na povrchu rastlín a cenné látky, napr. niektoré enzýmy a fytochemikálie, najmä farbivá, ako napr. chlorofyl, …, a pod.]), necháme ich sfermentovať, skompostovať, … v ekonomicky nenáročnejších priestoroch (napr. na kope v odľahlom rohu záhrady, posypané hrubšou súvislou vrstvou zeminy, aby sa z nich choroby \/ škodcovia nerozširovali pohybom vzduchu, stekaním dažďovej vody, hmyzom (mušky, mravce, …), vtákmi alebo hlodavcami, alebo …, ale dôležité je tiež to, že zeminou nebezpečný biologický odpad zaťažíme a gravitácia funguje pomaly a iste a aj na-prvý-pohľad malá záťaž dokáže v priebehu niekoľkých týždňov nečakane podstatný výsledok), prípadne, ak chceme byť dôsledný a máme dostatok peňazí, môžeme vrstvu zeminy ešte posypať dusíkatým vápnom (ktoré však nie je najlacnejšie). Takáto kopa je nenáročná na prípravu a údržbu, biomasu iba posypeme\/zahrnieme, ale nepremiešavame, v prípade potreby postup opakujeme a nasypeme na vrch ďalšiu vrstvu nebezpečnej biomasy, zeminy (a poprášime dusíkatym vápnom) a (až po výraznom zmenšení objemu) nebezpečnú biomasu presunieme do nádob s vodou a zaťažíme ťažidlom, aby bola celá biomasa ponorená a neprichádzala do styku so vzduchom a necháme skysnúť\/skvasiť (možno existujú aj špeciálne zmesy baktérií a(lebo) kvasiniek na degeneráciu, dezinfekciu a dezinsekciu nebezpečnej biomasy). Dôležité je NEnechať kopu len tak a skôr či neskôr ju anaeróbne spracovať. Taktiež pôvodnú plochu kopy, zemský povrch, ktorý ostane po premiestnení objemovo-zdecimovanej nebezpečnej biomasy do nádob s vodou posypať, alebo aspoň poprášiť dusíkatým vápnom. Taktiež „kvasné“ nádoby je potrebné po každom vyprázdnení vydenzifikovať. <\/li>
4. samozrejme kysnutie a kvasenie, oi, môže slúžiť aj na spracovanie fyzikálne a chemicky nebezpečného materiálu, treba však brať do úvahy, že bióm sa môže rozšíriť do sveta a napr. rozšírenie biómu, ktorý efektívne spracováva napr. ropné látky, gumu, … môže mať obrovské negatívne dôsledky pre ľudstvo … <\/li><\/ol>\n\n\n\n

   Mlieko<\/strong><\/p>\n\n\n\n

   Zakysané mlieko, jogurt, srvátka a tvaroh<\/p>\n\n\n\n

   1. Jogurt – z čapovaného surového kravského mlieka 6 L, kultúra Rajo Probio jogurt – jogurt vybrať z chladničky hneď ako prvú vec, aby sa zohrial a baktérie nedostali veľlý teplotný šok, podľa skúseností im to viditeľne nevadí, ale predsa je to lepšie spraviť ako prvú vec, zavárací elektrický hrniec 27 L, do zaváracieho hrnca vyliať 5,5 L mlieka, nastaviť na 99 st.C na 5 min (6 L mlieka už vyvrie pri 100 st.C z tohto zaváracieho hrnca), pretože elektrické ohrievače majú tendeniu dlho dobiehať, možno tým docieliť 100 st.C na 1 minútu) a nechať zohrievať. Na panvici (max odporúčanie najlepšie s kameninovým povrchom – karamel sa dobre urobí aj odlepí) rozpáliť trocha masla, pridať 3 – 4, aj viac, vrchovaté lyžice bieleho repného cukru (5 je už veľa a bióm ho nespracuje) a 1, aj viac, lyžicu hnedého trstinového cukru, aby sme pridali minerály z hnedého cukru a jeho chuťový profil (aj keď iba homeopaticky, zlepšili chuť a podporili prospešné baktérie – netreba sa báť, že bude sladký, ani nezdravý, pretože (takmer) všetok cukor spracujú baktérie -, nechať skaramelizovať, !!! veľmi dôležité – !!! čo najviac poodstúpiť od panvice – na dĺžku úplne natiahnutej ruky a chránenia si očí a uistenia sa, že nikto nie je v blízkosti !!!, karamel má veľmi vysokú teplotu a veľmi prská, obsah panvice môže aj prudko vzbĺknuť aj na niekoľko sekúnd, len žiadnu paniku, z povzdiali kontrolovať situáciu !!! priliať mlieko, ktoré zostalo na viackrát do panvice, miešať a rozpúšťať karamel, ak sa vytvoril a odlepil súvislý „tanier“ karamelu (najmä na kameninovej panvici) tak ho rozbiť a troch rozpustiť, ak nie, tak až do úplného rozpustenia v mlieku, priliať obsah do zaváracieho hrnca, zamiešať, môže sa sputiť teplotná varovná signalizácia zaváracieho hrnca, vtedy hrniec vypnúť a znova zapnúť a prípadne nastaviť znova. Ak je to potrebné, tak znova prilejeme mlieko do panvice na plameni a pomocou silikónovej stierky očistíme panvicu a rozpustíme všetko v panvici a prilejeme do zaváracieho hrnca. Nepridávame už nič, ani stéviu, pretože sa zdá, že to nepriaznivo vplýva na množenie tých správnych baktérií. Necháme mlieko vysterilizovať. Mlieko zovrie v zaváracom hrnci veľmi rýchlo, ale chladne veľmi pomaly. Vypnúť zavárací hrniec, odkryť vrchnák, nastaviť na hrnci teplotu 45 st.C, zapnúť na udržiavanie teploty a nechať mlieko chladnúť. Po dosiahnutí 44 st.C hrniec začne mlieko ohrievať, ale z dôvodu teplotnej zotrvačnosti teplota ešte chvíľu bude klesať a pri odkrytom vrchnáku dokonca veľmi, veľmi pomaly, až sa zdá, že nestúpa aj keď hrniec hreje. Preto je dobré podľa minútky aspoň sem-tam hrniec skontrolovať a pri teplote 45 st.C primiešať, zamiešať a rozmiešať dôsledne probiotické jogurtové kultúry – stačí 1 kelimok na 12 hodín, ale lepšie dva kelímky, pretože jogurt zkysne rýchlejšie, cca 9 hodín a nevznikne prípečok, vznikne viac srvátky, celkovo sa zdá, že väčšia úvodná nálož podstatne zlepšuje kvalitu jogurtu (ani pri dlhšom udržiavaní vyššej teploty ako je izbová nevzniknú také kvalitné produkty – jogurt a srvátka), množstvo srvátky, šetrí energiu na udržiavanie teploty zaváracieho hrnca a nevzniká prípečok na dne zaváracieho hrnca – do teplého mlieka. Ak nie je cieľom aj srvátka, tak môžme pre lepšiu, kyslejšiu, chuť primiešať a kultúry zakysaného mlieka. Vplyvom miešania teplota ešte trocha poklesne. Po pridaní jogurtových kultúr, zavárací hrniec nastavíme na udržiavanie teploty 35 st.C (pri 3 L 33 st.C). Podľa skúseností reálna teplota sa bude rôzne pohybovať okolo 40 – 46 st.C. Necháme cca 12 hodín (pri 2 kelímkoch úvodnej nádrže stačí 9 hodín) udržiavania teploty, vypneme udržiavanie teploty, ale hrniec necháme v zásuvke, aby sme mohli kontrolovať teplotu. Takto vypnutý a zakrytý hrniec necháme prirodzene vychladnúť, čo bude trvať ďalších niekoľko hodín. Vznikne takmer tvarohovitý jogurt a srvátka. Srvátku môžeme ľahko naberačkou odobrať, chutí vynikajúco, najmä vychladená (chladnička, studňa, studený potok, …) v horúcich dňoch a som si istý, že je aj superzdravá. – PROBLÉMY – vyvretie mlieka pri sterilizácii, prihorenie na dne zaváracieho hrnca, … . Poznatky – okrem cukru nepridávame do zákysu žiadne ďalšie vstupy, ani soľ, ani kakao (alkaloidy bzdia kysnutie – aj keď kakao zkysne, nezhustne, na povrchný pohľad sa proces kysnutia pokazil vplyvom kakaového alkaloidu a ďalších látok obsiahnutých v kakau, kyslé kakao vyzerá skôr ako enzymatický rozklad oproti ušľachtilému kysnutiu a kvaseniu, možno práve pri tomto procese vznikli nejaké prospešné látky, ale nemám to ako zistiť, tak nič okrem cukru nepridávam), ani stéviu, ani iné látky<\/li>
   3. <\/li><\/ol>\n\n\n\n

      <\/p>\n\n\n\n

      Ohnivé malé papričky – malé papričky potešujú, prinášajú radosť a dodávajú energiu pri pestovaní vo vnútri, keď však začnú vráskavieť, aj keď to vyzerá tiež veľmi estetický, už nedodávajú energiu a tak čo s papričkami? Aj keď som si vedomý viacerých dôvodov prečo ich nefermentovať a radšej usušiť a nakoniec kúpené Tabasco je vynikajúce a dostačujúce, predsa skúšam ich fermentovať. Podobne ako napr. kakaco, aj látky v ohnivých papričkách zrejme obsahujú látky, kt. ničia alebo aspoň spomaľujú biomické procesy. Ťažko povedať, či je to naozaj tak, alebo je to len pseudomagická analógia, ale v Indii pridávajú do jedla toľko veľa korenia (okrem toho, že si na to už od detstva zvykli), pretože veria, že korenie, a najmä štipľavé pomáha ničiť choroboplodný bióm, čo je a vždy bol, obrovský problém z pohľadu tunajšieho prostredia, klímy, počtu obyvateľstva, …), <\/p>\n\n\n\n

      <\/p>\n\n\n\n

      <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

      Niektor\u00e9 pozn\u00e1mky na \u00favod: Pri kysnut\u00ed a kvasen\u00ed stoj\u00edme na za\u010diatku pri jednej d\u00f4le\u017eitej ot\u00e1zke. Prid\u00e1va\u0165 cukry (napr. sachar\u00f3zu, …) do zakys\u00e1van\u00e9ho m\u00e9dia (mlieko, ovocie, zelenina [napr. zemiaky, …], obilie, …) pre podporu, najm\u00e4 bakt\u00e9ri\u00ed ,… pri kysnut\u00ed a najm\u00e4 kvasiniek pri kvasen\u00ed? Ako pri viacer\u00fdch (mo\u017eno takmer v\u0161etk\u00fdch, ale mo\u017eno je to prirodzen\u00fd z\u00e1kon ..<\/p>\n

      <\/div>\n

      Read more<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0},"categories":[42,185,123,35,152,195,68,97,217],"tags":[],"jetpack_featured_media_url":"","_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.mylion.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/686"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.mylion.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.mylion.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.mylion.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.mylion.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=686"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/www.mylion.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/686\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2862,"href":"https:\/\/www.mylion.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/686\/revisions\/2862"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.mylion.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=686"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.mylion.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=686"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.mylion.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=686"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}