V niektorom článku som sa už k tomu vyjadril.<\/p>\n\n\n\n
V Pri prameni filozofie, Peter Fotta, Koncepcia realistickej filozofie, Ako vybudovať filozofiu, 2.3 Zapríčinenosť bytia a jeho príčiny, str. 269: „Príčina (causa) zdôvodňuje účinok (effectus) a tým sa stáva jeho dôvodom.“<\/p>\n\n\n\n
Tvrdím, že , u Boha je všetko možné, zjednotené aj rozdielne, Boh je Pánom nad všetkým. Tvrdím, že príčina nemusí byť dôvodom pre človeka a že pre človeka môže byť príčina dôvodom aj dôvod príčinou a dokonca ani jedno ani druhé, napr. náhoda. Tvrdím, že príčina je dôvod pre všetky ostatné existujúce „veci“, živé i neživé. <\/p>\n\n\n\n
K citátu v úvode – Tak je tomu u Boha. Boh je Pánom nad Príčinou, Pánom nad Účinkom, Pánom nad Dôvodom, Pánom nad Časom. Boh je príčinou aj dôvodom. Nie je tomu tak u človeka. <\/p>\n\n\n\n
Samozrejme veľa závisí aj od toho, čo rozumieme pod slovom príčina. Slovník slovenského jazyka to dokonca v určitých prípadoch považuje za synonymá. Taktiež anglický preklad – slovo „reason“.<\/p>\n\n\n\n
Áno – môžeme povedať a predpokladať a veriť, že všetko (dianie) – Buď vôľa Tvoja v Nebi aj na Zemi – má dôvod vo vôli Božej a Boh sleduje svoje ciele a že príčinou sú Božie ciele. A z určitého Pohľadu môžeme veriť a povedať, že dôvodom Boha a cieľom Stvorenia je slobodný človek, ktorý koná v súlade s Bohom (Božie kráľovstvo) – O ľudskej slobode<\/a>, Cieľ a zmysel Stvorenia<\/a>. Ale človek nemôže pochopiť Boha v jeho komplexnosti a úplnosti a teda nemôže a preto všetko (dianie) nie je možné človekom odôvodniť a poznať (všetky) príčiny (diania) a teda podľa citátu ani dôvody (diania). Naviac – človek má slobodnú vôľu.<\/p>\n\n\n\n Človek koná (myslí \/ poznáva \/ cíti \/ …). Dôvod konania je zamýšľaný cieľ. Príčina je začiatok a cieľ \/ dôvod konania je predpokladaný koniec a účinok \/ dôsledok je skutočný koniec<\/strong>. Odohráva sa v čase. A ani keď odhliadneme od času („stáva sa“), nie je možné stotožňovať príčinu a účinok a dôvod. Často sa zamýšľané ciele a dôvody konania človeka so slobodnou vôľou z rôznych dôvodov nemusia podariť a účinky sa nenaplnia. Často áno, ale nie vždy, možno dokonca ani nie takmer vždy.<\/p>\n\n\n\n Dôvod môže byť nezávislý od príčiny (konania \/ myslenia \/ poznávania \/ …). Znova, človek má slobodnú vôľu. Samozrejme vždy môžeš povedať že určité samotné konanie je príčinou (viď nižšie) alebo dokonca, že príčinou účinku je náhoda, ale čo to rieši? Opäť príčina je začiatok a dôvod (konania – to čo je medzi tým) je predpokladaný koniec a účinok \/ dôsledok je skutočný koniec. Ako môže byť dôvodom aj príčina aj konanie, keď konanie nasleduje až po príčine?<\/p>\n\n\n\n Príčina spôsobuje dôsledok<\/strong> (pozor nie následok – chyba „potom a preto v dôsledku toho [post hoc ergo propter hoc]) nielen v zmysle slepej akcia – reakcia, ale medzi to vstupuje konanie.<\/strong> Konajúci (dôvod \/ cieľ) – konanie – konané. Mysliaci – myslenie – myslené. Poznávajúci – poznávané – poznanie. A poradie nie je náhodné.<\/p>\n\n\n\n A účinok \/ dôsledok je príčinou ďalšieho. A tak v Čase a vo Svete \/ Existencii \/ Stvorení nemôže byť zároveň príčinou predošlého.<\/p>\n\n\n\n Človek má slobodnú vôľu – Boh síce vie ako sa človek rozhodne a stvoril Existenciu \/ Stvorenie tak, aby dosiahol svoje dôvody a ciele, ale to neznamená a neznižuje slobodnú vôľu človeka. Boh aj keď vie, ako sa človek rozhodne, neurčuje ako sa človek rozhodne, ani si to u človeka nevynucuje (samozrejme Príkazy a Zákazy<\/a>, <\/a>Čo sú Božie Mlyny<\/a>). <\/p>\n\n\n\n