Riešením je teda počas vhodných klimatických podmienok a za čo najlepšej starostlivosti pestovať tieto rastliny v pôde, alebo mrazocitlivé v kvetináčoch, tak aby sme mali brutálne silné, nádherné, … rastliny, z ktorých postupne podľa potreby orezávame žiadané najlepšie, najsilnejšie a najkrajšie časti. V prípade mrazocitlivých rastlinách, keď rastlina ukončí sezónu ju prezimujeme vo vhodných podmienkach vo vnútri.<\/p>\n\n\n\n

Kedže nádoby s vodou a odrezkami zaberajú podstatne menej priestoru ako rastliny v kvetináčoch, sa nám okrem toho uvolní miesto na parapete na pestovanie rastlín tieňomilných \/ tieňoznášajúcich rastlín (pozri a aktualizuj aj „https:\/\/www.mylion.sk\/wp-admin\/post.php?post=315&action=edit“), kt nie sú také pestovateľsky atraktívne a kt by sme inak nemali kde pestovať, ale pritom ich účinky sú tiež veľmi žiadané – čistia vzduch od škodlivých chemických látok, oživujú a občerstvujú vzduch, manažment vlhkosti a prachu v miestnosti, …, ako napríklad (thnx_to „https:\/\/www.kreativita.info\/rastliny-cistiace-vzduch\/“, „https:\/\/www.pcexpres.sk\/blog\/vy-este-nemate-v-kancelarii-rastliny-ktore-cistia-vzduch“) sansevieria (svokrin jazyk – sansevieria trifasciata<\/strong>), zelenec chocholatý<\/strong> (Chlorophytum comosum), antúria<\/strong> (Anthurium andreanum), … !!!Pozor všetko jedovaté na konzumáciu a dlhodobý dotyk – !!! po manipulácii VŽDY umyť dôkladne ruky a miesta styku – to platí aj pre substrát, voda v podčrepníku, povrchy kvetináča a podčrepníka, …. <\/p>\n\n\n\n

Dlhodobé pestovanie častí rastlín \/ odrezkov v nádob(k)e s vodou alebo vodným roztokom nie je hydropónia, ale napríklad hydropreservia \/ hydrouchovávanie \/ uchovávanie s prístupom vody.<\/p>\n\n\n\n

B.<\/strong> Alternatívou je prestovanie neplnohodnotných nevyvíjajúcich sa rastlín<\/strong>, resp. neplnohodnotných mimoriadne pomaly rastúcich rastlín zakorenených v médiu (vo vode, géli, pevnom substráte, vlhkom vzduchu, …) v prípade koreniacich raslín. Rozdielom oproti predošlému uchovávaniu je, že žijú trvalo a nie iba v podstate veľmi, veľmi pomaly degradujú pri veľmi, veľmi dlhom zachovaní funkcie buniek odrezkov ako pri hydrouchovávaní. Rozdielom oproti plnohodnotnej rastline sa dá ukázať na príklade, že listy rastliny môžu rásť, silnieť, získavať sýtejšiu farbu, …, ale nevytvárajú sa nové listy, stonka môže hrubnúť, ale nerastie do dĺžky, … Len na dokreslenie a bez úmyslu rozptlyľovať, napríklad ak by sa pre takúto neplnohodnotnú rastlinu na dostatočne dlhú dobu vytvorili (svetelné) vhodné podmienky, napr. uložením na slnečnom mieste alebo umelým prisvecovaním, môže aj zakvitnúť, čo sa v prípade dlhokvitnúcich rastlín môže využiť, lebo po znovuumiestnení zakvitnutej rastliny ???? <\/p>\n\n\n\n

Ich vysoké nároky na (slnečné) svetlo sú opäť podstatne znížené pri zachovaní vyššie uvedených benefitoch (teda v podstate neočakávame, ani nechceme vegetačnú [stonky a listy do čaju, šalátu, na varenie, … ] alebo generačnú hmotu [kvety alebo plody], ale vyššie popísané účinky a vplyvy v relatívne uzavretom priestore). Získame ich buď zakorenením odrezkov (vo vode, géli, pevnom substráte, vlhkom vzduchu, …) bez rastových a vývinových vrcholov a bočných púčikov, teda v podstate vývinových buniek, ako napríklad rastliny, kt vznikli zakorenením obyčajných listov paradajok alebo vypestovaním excelentnej plnohodnotnej rastliny, ktorej vývin ukončíme odstránením vývinových buniek. V najjednoduchšom prípade odstránime vrcholové púčiky, ale možností je viac, až napríklad po cielené zničenie výlučne vývinových buniek chemicky, biologicky, nanorobotmi, … . <\/p>\n\n\n\n

Samozrejme niektoré (možno veľa) vyššich rastlín sa ľahko vyvinie a silno sa pudí do plnohodnotnej vyvíjajúcej sa a rozmnožujúcej sa rastliny aj z jedinej nevyvínovej bunky alebo skupiny buniek (napr z obyčajného kúska lístka, …). Teda niektoré alebo všetky ich telové nevyvínové bunky majú schopnosť priamo sa premeniť za bežných prirodzených podmienok (je predpoklad, že vytvorením určitých podmienok, použitím určitých postupov, metód a úkonov,.. , by sme mohli dokázať takto zmeniť ľubovoľnú bunku, lebo DNA, až na chyby pri delení majú všetky bunky organizmu rovnakú) na vývinové bunky alebo majú schopnosť delením vytvoriť takého vývinové bunky a aj malý zhluk buniek, ktoré budú podporovať a vyživovať tieto premenené bunky alebo dokonca iba jedna jediná samotná takáto bunka vytvorí plnohodnotnú rastlinu. Elementárne takéto rastliny nie sú vhodné pre žiaden z popísaných spôsobov získania benefitov uvedených v úvode v nevhodných (napr. svetelných, …) podmienkach.<\/p>\n\n\n\n

X1.<\/strong> vytvorenie dostatočnej zásoby určitých živín<\/strong> alebo poskytnutie náhradného zdroja<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Svetlo nie je potrebné a neslúži vyššej rastline len na fotosyntézu, ale plní aj ďalšie funkcie, známe, predpokladané, tušené aj netušené. Svetlo a teplo v najväčšej miere zo slnečného žiarenia, je zdrojom, pravdepodobne najdôležitejším, získavania energie a následne … Slnečné žiarenie nielen tvorí, ale aj ničí, priamo aj nepriamo, napr. ovplyvňovaním (komplexných) klimatických podmienok. Časová charakteristika a intenzita svetla, jeho časový priebeh a jeho spektrálna charakteristika a jej priebeh a ďalšie … signalizuje (aj keď nie výlučne) pre život na Zemi komplexné životné podmienky. Prirodzeným vývojom organizmov a života na Zemi celkovo (napríklad k fotosyntéze alebo vývojom organizmov k prijímaniu a požieraniu fotosystetizujúcich organizmov (tam kde je svetlo budú aj organizmy, ktoré fotosyntetizujú a tam kde nie je svetlo nebudú), sekundárnymi dôsledkami tohto prirodzeného vývoja a ďalšími vplyvmi tak slnečné svetlo má aj oi aj signalizačnú funkciu a ovplyvňuje vývin, správanie sa, životný cyklus (napr. stromy a striedavé ročné obdobia, dvojročné rastliny, …) živých entín. Veľa by sa dalo o tom rozprávať. Funkcie (slnečného) svetla sú navzájom prepojené a mnohé. Opäť veľa by sa dalo o tom rozprávať. Funkcie svetla sú súčasťou systému života a existencie a je faktom, že niektoré funkcie v systéme sa dajú pokryť inými „náhradnými“ zdrojmi v systéme existencie, prípadne nedostatok určitého zdroja prekonať vytvorením zásob v podobe iného zdroje bez obmedzenia ideálneho stavu v čase nadbytku tohto zdroja. Cieleným ľudským poskytnutím tohto „zásobného“ alebo „náhradného“ zdroja umožňuje človekom pestvanému organizmu prospievať aj za nepriaznivých podmienok, teda pri nedostatku pôvodného zdroja. Samozrejme väčšinou a ešte podstatne zriedkavejšie dlhodobo sa to nedá, pretože systém ako sa vyvinul, reaguje napríklad na odlišné signály ako je signál a prítomnosť „zásobného“ alebo „náhradného“ zdroja. Ale je predpoklad, kt treba Bude to zrejme skúšania prípad od prípadu a vyvinutie komplexného spôsobu, metodiky, postupov, predpokladov, vstupov, …. (definuj to čo znamená proces dosiahnutia cieľa a urobenie cieľa) pre každý typ životnej entity. A konečne sa dostávam k tomu, čo chcem povedať. Je predpoklad, opäť v súznení s vyššie uvedeným, že napríklad poskytnutím vhodných výživových látok v živnom médiu alebo v prostredí celkovo (napr. teplo, tlak, …) vyššej rastliny, kt by inak získavala zo (slnečného) svetla je možné nahradiť (slnečné) svetlo a zabezpečiť ideálny vývoj a prospievanie (aj) svetlomilnej rastliny, kt bude poskytovať efektívne a dostatočne benefity uvedené v úvode.<\/p>\n\n\n\n

X2. Ontogenetické šľachtenie <\/strong><\/p>\n\n\n\n