Prejavom (tanečníka) je tanec tanečníka. Herecký výkon herca. Báseň básnika. Socha sochára. Politický prejav. … Prejav je stvorený. Prejavovať sa môže stvorené a nestvorené. Tanec tanečníka a tanečník sú aj nie sú Jedno. Sú Jedno v stvorenom (tanec a telo tanečníka) a nie sú Jedno v nestvorenom (tanec a nesmrteľná ľudská duša tanečníka). Každý chápe, že slová básnika \/ recitátora nie sú básnikom, že tanec nie tanečníkom, gól nie je futbalistom, ale sú prejavmi nesmrteľnej ľudskej duše cez \/ prostredníctvom ľudského tela – Čo je nesmrteľná ľudská duša<\/a>.<\/p>\n\n\n\n Prejav nie je emanácia z prejavovaného ani premena jeho substancie (Panenteizmus).<\/p>\n\n\n\n Prejav je Eentita. Prejavom je Eentita. Prejavom je špecifikácia, určenie, konkretizovanie Možností (Obsahu [oproti Forme]) Entít (Rozdiel medzi Entitami na jednej strane a Platónovými Ideami a Aristotelovými Formami na druhej strane<\/a>). <\/p>\n\n\n\n Boh, nesmrteľná ľudská duša, Eentity aj Nič sa prejavujú_v a tvoria súčasť daného Pohľadu (Čo je Pohľad<\/a>).<\/p>\n\n\n\n Eentity sa vynárajú \/ javia \/ prejavujú pred našim Pohľadom<\/strong> zo svojej Formy<\/strong> (Štruktúry \/ Atribúty Eentít), vo svojej Forme<\/strong>, prípadne dedia časti svojej Formy<\/strong> (Štruktúry \/ Atribúty Eentít) tak ako Svet z bezmesačnej noci výchádzaním a príchodom Slnka odhaľuje stále ďalšie a ďalšie podrobnosti svojej Štruktúry<\/strong>. Svetlo odhaľuje pred našim Pohľadom<\/strong> nielen podrobnosti štruktúry (Formu), ale napríklad aj farby, či materiály, či … (Obsah). Svetlo prichádza zvnútra a to Svetlo je oi tiež konkretizácia a špecifikácia Možností \/ Atribútov- Obsahu<\/strong> – Eentít. Na konci sú Konečné Entity, ktorých prejavom sú entity. Všeko existuje. Jednotlivé Eentíty sa vynárajú dedením vo vývojových vetvách z materskej Entity – Ja som.<\/p>\n\n\n\n Eentity sa vynárajú a postupne prejavujú, tak ako Svet z bezmesačnej noci výchádzaním a príchodom Slnka. Vynárajú sa z bezmesačnej noci, svitajú, rozžiarujú sa, žiaria, plápolajú, postupne tmavnú a znova sa ponárajú do noci. A jedného dňa skončí aj Noc, Chlad a Tma. A nebude to obyčajný deň. Bude to Súdny deň.<\/p>\n\n\n\n Prejav je akt. Prejav je Uskutočnenie. Prejav je Skutočnosť. Prejav je skutočný.<\/p>\n\n\n\n Prečo však rozpisovať samozrejmé? Nie je zbytočné „filozofovanie“ a mlátenie prázdnymi slovami? Zaoberám sa tým a rozpisujem to, aby som položil definičné základy, pretože na viacerých miestach používam slovo Prejav. Možno je zbytočné hovoriť a zamýšľať sa napr. „Kde je Ríša Entít<\/a>„, alebo že Fyzický svet je tvorený výlučne entitami, ale myslím, že je potrebné priblížiť čo slovo Prejav znamená a položiť základy.<\/p>\n\n\n\n Prejav ako každá Eentita má Formu a Obsah. Jedno(ta) Formy a Obsahu je Vedomie. Človek sa vo svojom vedomí môže spojiť, zjednotiť až do zabudnutia (na seba) s ľubovoľným iným vedomím – Slovníček duchovnej cesty<\/a> – dokonca aj s vedomím celého a tak s celým Stvorením \/ Svetom \/ Univerzom, ktoré je Prejavom Vôle Stvoriteľa. Aj keď je to veľmi vysoký úspech na duchovnej ceste a určitá duchovná cesta človeka a môže priniesť mnoho dobrého, nie je to však spása a Jedno(ta) s Bohom (Čo je Jedno(ta) (nielen) v kresťanstve<\/a>) a spočinutie v Bohu. Stvorenie \/ Svet \/ Univerzom je Prejav Boha (Čo je prejav<\/a>), Prejav nie je Boh (Stvoriteľ), Boh je mimo Stvorenia a teda to nie je konečným cieľom človeka. Dokonca v určitých prípadoch to priamo prekáža na Spásnom dianí v živote človeka.<\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n Duchovný, Duševný a Fyzický svet<\/strong><\/p>\n\n\n\n Bez zbytočnej kategorizácie je treba povedať nasledovné. Existujú Eentity Duchovného a Duševného sveta a entity Fyzického sveta –Tri svety a čo je Duchovný svet a čo je Duševný svet<\/a>. Duchovný a Duševný svet predstavujú tak Entity (Entita „nejaký“ Dom, gravitácia všeobecne, priamka, rovina, Láska,…) (Kde je Ríša Entít<\/a>) ako aj entity (láska človeka k Bohu, kresťanská viera človeka v trojjediného Boha, konkrétna priamka, …). Fyzický svet je tvorený výlučne entitami. Fyzický svet je najposlednejším a konečným (hmatateľným) Prejavom Entít. Všetky entity Fyzického sveta majú pôvod v Duchovnom a Duševnom svete človeka. Aj keď sú skutočné, až živý organizmus – Telo<\/a>, Čo je telo všeobecne<\/a> – a v najvyššej forme, jasnosti a čistote človek, im dáva Formu a Obsah v Eentitách – Svet vo svojej Jednote<\/a>. Človek je telo a nesmrteľná ľudská duša. Nesmrteľná ľudská duša sa prejavuje telom. EEentitami – prejavmi nesmrteľnej ľudskej duše, ktorú iné živé organizmy nemajú, sú napríklad – človek cíti lásku k Bohu, človek má estetický zážitok („cíti“ umenie), človek napíše báseň, kúpi si šaty podľa najnovšej módy, človek postaví dom, ktorý je viac ako napr. mravenisko, lebo vyjadruje aj individualitu každého človeka, sformuluje teóriu relativity, pracuje s nekonečnom vo forme priamky, … <\/p>\n\n\n\n Duchovný, Duševný a Fyzický svet tvorí jeden Svet \/ Existenciu (Svet vo svojej Jednote<\/a>, Svet je „Plný“, nie je „Prázdny“<\/a>.<\/a><\/strong>) a sú v sebe „ponorené“ \/ „rozpustené“ (napr. publikovaná báseň, postavený dom, vyrobené auto, mesto, národ, Slnko, zvuk, gravitácia Zeme, vernosť psa, …) a preto aj napr. vyrobené auto ako entita má duchovné kvality (spotreba, výkon), duševné kvality (dizajn, farba, prispôsobenia) a samotnú fyzickú „existenciu“.<\/p>\n\n\n\n Každá entita je skutočná<\/strong><\/p>\n\n\n\n Myšlienka plne špecifikovaná nemusí byť postavená vo fyzične, teda existujú aj entity Duchovného a Duševného sveta. Keby bola Aristotelova Forma alebo Platónova Idea správna, čo by bolo Látkou \/ Matériou Forma alebo Idea: Myšlienky alebo Nekonečnosti alebo Neohraničenosti alebo Pravdy (okrem samozrejmých prípadov „Vonku prší“ je väčšinou Pravda relatívna) alebo Krásy (Vnímam Krásu v mnohých podobách a iný môže Krásu vnímať inak a inde) alebo … ? <\/p>\n\n\n\n Prejav je realizácia v Realite \/ Existencii \/ Stvorení \/ Svete. Všeto, čo je prejavom, je skutočné, aj keď nemusí byť pravdivé (Vzťah existuje vs je pravdivé vs je skutočné<\/a>). Každá entita je prejavom. entita je prejavom Konečnej Entity (Konečná Entita sa ale nemusí prejaviť, nemusí sa už prejaviť, nemusela sa prejaviť) sa musí prejaviť a v podstate úplná prejavená špecifikácia je samotné Uskutočnenie. Každá entita je teda skutočná.<\/p>\n\n\n\n Existuje Možnosť a Prejav.<\/p>\n\n\n\n Prejav je špecifikácia (akt špecifikácie) atribútu alebo atribútov Entít až do Konečnej Entity a Prejavom je tiež entita z Konečnej Entity <\/strong>(početnosť možnosti – Čo je možnosť<\/a> – je práve 1).<\/strong> Špecifikované atribúty Entít znižujú a zužujú možnosti (Čo je možnosť<\/a>) a nazývajú sa Prejav. Prejavom (v tomto prípade Konečných Entít) sú aj entity s kladnými početnosťami (neprázdne množiny entít).<\/p>\n\n\n\n Prejavy Nepoznateľna a Prejavy Existencie<\/strong><\/p>\n\n\n\n Rozlišujem Prejavy Nepoznateľna a Prejavy Existencie \/ Stvorenia \/ Sveta.<\/p>\n\n\n\n Entity môžu vznikať zovšeobecnením a abstrakciou entít alebo naopak entity môžu vznikať ako prejav Konečných Entít. Z určitého Pohľadu je Všetko Prejavom niečoho. Prejavuje sa a Javí sa. Je. Všetko existuje. <\/p>\n\n\n\n (znova) Termín Prejav používam najmä:<\/p>\n\n\n\n Nie je to súčasťou týchto „vecí“ (vedomá chyba), ale ich manifestácia v Existencii \/ Svete \/ Stvorení.<\/p>\n\n\n\n Výsledkom sú Eentity (ale Eentity sú aj stvorené „veci“), teda existujúce veci (Existencia \/ Svet \/ Stvorenie).<\/p>\n\n\n\n Prejavy Boha (Nepoznateľno) v Stvorení<\/strong><\/p>\n\n\n\n Prejavom Boha v Stvorení je:<\/p>\n\n\n\n Eentity ako prejavy nesmrteľnej ľudskej Duše<\/strong><\/p>\n\n\n\n entity ako prejavy (Konečných) Entít<\/strong><\/p>\n\n\n\n Znova – prejav je akt – prejav je uskutočnenie. EEntity (Všeobecné Entity a Konečné Entity<\/a>) sú možnosťami a entity vznikajú aktom (prejavom Možností [Entít]) realizácie Možností (Entít), ako je uvedené (ale v inom význame, vo význame sv. Tomáša Akvinského – Reálne bytie nie je konštituované ako u Aristotela aktom formy, ale aktom existovania. … v Summe teológie píše: „Existovanie je aktualita každej formy alebo prirodzenosti<\/strong> (…) teda z toho plynie, že samotné existovanie vzhľadom k bytnosti (esencii) (..) sa má ako akt k možnosti<\/strong>„) v Pri prameni filozofie, Peter Fotta, Interpretácia skutočnosti. Čo z nej vyčítať, str. 81: „… ako akt k možnosti“. V podstate to, čo Tomáš Akvinský nazýva existovaním, je nazývam Prejavom.<\/strong><\/p>\n\n\n\n Eentity Prázdnota vo Vvedomí ako prejav NEexistencie \/ Nič(oty)<\/strong><\/p>\n\n\n\n pozri aj Prejavuje sa vs. Jav\u00ed sa Prejavom (tane\u010dn\u00edka) je tanec tane\u010dn\u00edka. Hereck\u00fd v\u00fdkon herca. B\u00e1se\u0148 b\u00e1snika. Socha soch\u00e1ra. Politick\u00fd prejav. … Prejav je stvoren\u00fd. Prejavova\u0165 sa m\u00f4\u017ee stvoren\u00e9 a nestvoren\u00e9. Tanec tane\u010dn\u00edka a tane\u010dn\u00edk s\u00fa aj nie s\u00fa Jedno. S\u00fa Jedno v stvorenom (tanec a telo tane\u010dn\u00edka) a nie s\u00fa Jedno v nestvorenom (tanec ..<\/p>\n