Človek je jednota ľudského tela a nesmrteľnej ľudskej duše. Mnohým filozofom vyčítam oi nezmyselné kategórie (Kategórie ako pliaga vo filozofii<\/a>), členenia, nezmyselné a nepochopiteľné dôvodenie pre dôvodenie, filozofovanie ako mlátenie prázdnej slamy (akože načo) (napr. za čias Aristotela to bolo dôležité, lebo to bolo potrebné pre „nájdenie“ cesty, metódy, nástrojov, uchopenie problému, určenie začiatočného pevného bodu a základnej systematizácie, …, ale už sme sa dávno posunuli a sme ďalej …), a podobne (oi – V Pri prameni filozofie, Peter Fotta, Bytostné činitele filozofie. Ako im rozumieť, 3.1 Dejinný nástup odborných vied, Nominalizmus, str. 203: „Model postscholastického abstraktného poznania síce dovoľoval vykonávať poznávacie operácie na samými pojmami, ale s nárastom filozofických špekulácií sa filozofia sama vzďaľovala vysvetľovaniu skutočnosti. V metafyzike ako najvyššej teoretickej vede časom dominovali nespočetné abstraktné delenia a rozlišovania pojmov, ktoré vystupovali ako statické monolity zastupujúce reálnu skutočnosť.“). Často kategórie slúžia ako barlička, „nadvrstva“ , ktorá má ospravedlniť, „vysvetliť“, zdôvodniť nesprávny prístup (podobne ako Ptolemaios sa snažil obhájiť a dokázať, že planéty sa pohybujú po kruhových dráhach), nesprávne tvrdenia založený na sympatiách (čo sa mi páči, čo ma priťahuje), nekonzistentný Pohľad, nekonštruktívny exhibicionizmus, predvádzanie sa, samoľúbosť, nezmyselnosť a zbytočnosť a neužitočnosť. Teda nespĺňa duchovné kvality, napr. „reálne a racionálne poznanie“ (Poznámky k filozofii a filozofovaniu<\/a>) a ak nespĺňa ani duševné kvality ako „hudba, spoločenské hry alebo poézia“ (Poznámky k filozofii a filozofovaniu<\/a>) je to škodlivý odpad, špina a záťaž. oi „(5.) Nadarmo sa robí mnohými vecami, čo možno urobiť prostredníctvom menšieho počtu vecí.“ (Antológia, Patristika a scholastika, Viliam Ockham, Summa logicae, 9. [SL I, 12: Mená prvej a druhej intencie], str. 438).<\/p>\n\n\n\n Niektoré hlavné kategórie a členenia majú význam a má význam sa im venovať aj všeobecne. Príkladom môže byť členenie na Entity a entity, Obsah a Forma Eentít, kritika (hodnotenie) Eentít ako Veda a Umenie (Aký je rozdiel medzi vedou a umením<\/a>). Členenie na Všeobecné Entity a Konečné Entity (Všeobecné Entity a Konečné Entity<\/a>). Zdroje Pozn(áv)ania (Zdroje poznania<\/a>). Pri poznávaní však človek ľahko skĺzne do kategorizovania všetkého. Napr. kategórie Aristotela, ktoré mi však nevadia, lebo filozofia ako veda bola v plienkach, hľadala si cestu a bolo potrebné niekde začať. U ďalších filozofov to však poukazuje na ich biedu. Opäť – základné kategórie a členenia majú význam a niektoré členenia a kategórie sú nielen neužitočné a zbytočné, ale doslova škodlivé a zavádzajúce a spotrebujúce cenné zdroje. Kategórie a členenia majú význam základné a ďalšie spoznávame a vyjadrujeme a riadime sa nimi ad hoc, po ceste v Pohľade, tak ako ich potrebujeme. <\/p>\n\n\n\n Predsa sám uvádzam a analyzujem napr. funkcie tela<\/p>\n\n\n\n ??? kategorizácia závisí od cieľa a Pohľadu – pozri aj v knihe , <\/p>\n\n\n\n O Bohu a cestách k nemu je potrebné hovoriť a dôvodiť, pretože ????<\/p>\n\n\n\n O viere je potrebné hovoriť, hodnotiť ju a skúmať, pretože ???<\/p>\n\n\n\n O Svete \/ Stvorení je potrebné hovoriť a skúmať ho, pretože ???<\/p>\n\n\n\n O človeku je potrebné hovoriť a skúmať ho, pretože ???<\/p>\n\n\n\n O nesmrteľnej ľudskej duši je potrebné hovoriť a skúmať ju, pretože ????<\/p>\n\n\n\n O Tele je potrebné hovoriť a skúmať ho, pretože<\/p>\n\n\n\n O poznávaní (tri zdroje poznania) je potrebné hovoriť, popisovať ho a skúmať ho, pretože ???<\/p>\n\n\n\n Používam iba najnutnejšie členenia a kategórie.<\/p>\n\n\n\n Jednak, aby som:<\/p>\n\n\n\n \u010clovek je jednota \u013eudsk\u00e9ho tela a nesmrte\u013enej \u013eudskej du\u0161e. Mnoh\u00fdm filozofom vy\u010d\u00edtam oi nezmyseln\u00e9 kateg\u00f3rie (Kateg\u00f3rie ako pliaga vo filozofii), \u010dlenenia, nezmyseln\u00e9 a nepochopite\u013en\u00e9 d\u00f4vodenie pre d\u00f4vodenie, filozofovanie ako ml\u00e1tenie pr\u00e1zdnej slamy (ako\u017ee na\u010do) (napr. za \u010dias Aristotela to bolo d\u00f4le\u017eit\u00e9, lebo to bolo potrebn\u00e9 pre „n\u00e1jdenie“ cesty, met\u00f3dy, n\u00e1strojov, uchopenie probl\u00e9mu, ur\u010denie za\u010diato\u010dn\u00e9ho pevn\u00e9ho ..<\/p>\n