Ako uvedené v Antológia, Patristika a scholastika, Rajmund Lullus, Ars brevis Deviata časť, O deviatich subjektoch, 9. O deviatom subjekte, o inštrumentálnosti, str. 316: „6. Viera je návyk, skze ktorý niekto verí v niečo, čo nevníma [pozn. mylion – empirio – Zdroje poznania<\/a>] ani nechápe [pozn. mylion – ratio – Zdroje poznania<\/a>], ako v pravdivé“ a ako uvedené v Antológia, Patristika a scholastika, Rajmund Lullus, Ars brevis, Desiata časť, O aplikácii, 12. O sto formách, str. 319: „21. Návyk je forma, ktorá zahaľuje subjekt.“ Podľa toho, z pohľadu viery nepoznávame vnímaním (empirio a cit nesmrteľnej ľudskej duše) ani chápaním (ratio a duch nesmrteľnej ľudskej duše), ale prostou vierou.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Ako uveden\u00e9 v Antol\u00f3gia, Patristika a scholastika, Rajmund Lullus, Ars brevis Deviata \u010das\u0165, O deviatich subjektoch, 9. O deviatom subjekte, o in\u0161trument\u00e1lnosti, str. 316: „6. Viera je n\u00e1vyk, skze ktor\u00fd niekto ver\u00ed v nie\u010do, \u010do nevn\u00edma [pozn. mylion – empirio – Zdroje poznania] ani nech\u00e1pe [pozn. mylion – ratio – Zdroje poznania], ako v pravdiv\u00e9“ ..<\/p>\n