Ak niekto (z rôznych dôvodov, či sa už nejaký filozof snaží byť zaujímavý alebo tínedžer sa hľadá alebo …) pochybuje, že existuje, táto pochybnosť je definitívnym dôkazom, že skutočne existuje.<\/p>\n\n\n\n

Podobne ako v jednom vtipe o profesorovi filozofie, za ktorým príde študent a hovorí, že nevie_či \/ pochybuje_o_tom, že existuje a profesor sa ho opýta – kto pochybuje, že existuje?<\/p>\n\n\n\n

Podobne aj keď z trochu iného pohľadu (ja ako sily ducha) ako u sv. Augustína (Antológia, Patristika a scholastika, str. 26, celkom dole) -„I keď človek pochybuje, musí uznať, že bez tých týchto síl ducha by nebolo možné ani pochybovať.“ <\/p>\n\n\n\n

Podobne Descartes neskôr vyňal (podľa mňa) jeden konkrétny „aspekt“ ľudského Ducha (podľa môjho názoru je ľudský Duch (racio) jednou z troch „častí“ trojjedinej nesmrteľnej ľudskej duše ( + láska \/ cítenie \/ zažívanie \/ empirio, + viera \/ vôľa \/ zjavenie \/ vnuknutie), čo Descartes takto nerozdeľuje a nikde nespomína) – rozmýšľanie („Cogito ergo sum“ – „Rozmýšľam \/ Myslím, teda som“), ako dôkaz svojej existencie (podľa môjho názoru oi, lebo aj cítim, teda som, lebo aj verím, teda som [ale to všetko netreba – viď nižšie])<\/p>\n\n\n\n

Ale v podstate …<\/p>\n\n\n\n

Ja som. (Ja som<\/a>, Ja som.<\/a>)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Ak niekto (z r\u00f4znych d\u00f4vodov, \u010di sa u\u017e nejak\u00fd filozof sna\u017e\u00ed by\u0165 zauj\u00edmav\u00fd alebo t\u00edned\u017eer sa h\u013ead\u00e1 alebo …) pochybuje, \u017ee existuje, t\u00e1to pochybnos\u0165 je definit\u00edvnym d\u00f4kazom, \u017ee skuto\u010dne existuje. Podobne ako v jednom vtipe o profesorovi filozofie, za ktor\u00fdm pr\u00edde \u0161tudent a hovor\u00ed, \u017ee nevie_\u010di \/ pochybuje_o_tom, \u017ee existuje a profesor sa ho op\u00fdta ..<\/p>\n