Ako vždy aj tu a teraz. Boh je nepochopiteľný<\/strong>. <\/strong>Človek sa má snažiť o milosť \/ spásu. Boh omilostí nesmrteľnú ľudskú dušu podľa svojej vôle, ktorú žiaden človek nepozná. Ale človek môže pre svoju spásu urobiť veľa. Čo vieme s určitosťou povedať a čo je podstatné je žiť vo (1) viere<\/strong> – (Otče náš ako modlitba (viac ako prosba)<\/a>, Cieľ a zmysel Stvorenia<\/a>, Ježiš Kristus<\/a>, Aký je vzťah „milovať Svet“ a požiadavky nepripútanosti<\/a>), (2) mravnosti<\/strong> (Príkazy a Zákazy<\/a>) a (3) robiť skutky dobra<\/strong>. To je Božie kráľovstvo. Človek má slobodnú vôľu a tú má využiť na toto vo Svete (viď predošlú vetu) – z vlastnej slobodnej vôle. A toto má človek robiť a snažiť sa najmä o spásu \/ omilostenie \/ odmenu v Nebi a dobrý život (viď predpredpredošlú vetu) vo Svete. Všetko ostatné je filozofovanie, metafory, vedomé (ale často aj nevedomé) chyby, analógie, priblíženia, …<\/p>\n\n\n\n

Všetky tri aspekty sú dôležité, ale najmä je dôležitá (pravá) Láska \/ Spása – Spasiteľ \/ Ježiš (Ježiš Kristus<\/a>) a život podľa vyššie uvedených troch aspektov s Láskou:<\/p>\n\n\n\n

Pavol Prvý list korinťanom, SSV – 13. kapitola – Hymnus na lásku – 1 Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal<\/strong>. 2 A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. 3 A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. 4 Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, 5 nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, 6 neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. 7 Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. 8 Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. 9 Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. 10 Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. 11 Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. 12 Teraz vidíme len nejasne [poznámka mylion – Nesmrteľná ľudská duša, resp. jej vnímanie je „zakalené“ Jednotou so Svoreným \/ so Svetom], akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. 13 A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Ako v\u017edy aj tu a teraz. Boh je nepochopite\u013en\u00fd. \u010clovek sa m\u00e1 sna\u017ei\u0165 o milos\u0165 \/ sp\u00e1su. Boh omilost\u00ed nesmrte\u013en\u00fa \u013eudsk\u00fa du\u0161u pod\u013ea svojej v\u00f4le, ktor\u00fa \u017eiaden \u010dlovek nepozn\u00e1. Ale \u010dlovek m\u00f4\u017ee pre svoju sp\u00e1su urobi\u0165 ve\u013ea. \u010co vieme s ur\u010ditos\u0165ou poveda\u0165 a \u010do je podstatn\u00e9 je \u017ei\u0165 vo (1) viere – (Ot\u010de n\u00e1\u0161 ako ..<\/p>\n