Zdrojom poznania<\/strong> môže byť rácio<\/strong> (Duch [v gréckom význame] – myslenie [Čo je myslenie<\/a>] a porovnávanie s pamäťou), empírio<\/strong> (Duša [v gréckom význame] – zážitok, skúsenosť [Čo je skúsenosť<\/a>] teda nielen zmyslové vnímanie, ale aj porovnávanie s pamäťou – empíria nemusí byť založená výlučne na zmysloch – môže byť založená napr. na obsahu Pamäti, ktorý vznikol ráciom alebo zjavením \/ vnuknutím). Tretím zdrojom poznania je Zjavenie \/ Vnuknutie (Viera \/ Vôľa). <\/p>\n\n\n\n Akt porovnávania nie je výsadou mysle a teda rácia, ale je prítomné vo všetkých zdrojoch poznania ako porovnávanie s obsahom Pamäti bez analýzy obsahu vnemu.<\/p>\n\n\n\n Samozrejme väčšina poznania je a vzniká interaktívnou kombináciou všetkých troch zdrojov poznania v každom poradí. Všetko existuje. <\/p>\n\n\n\n Všetky zdroje poznania sa stretávajú v Pamäti, porovnávajú svoje zistenia s Pamäťou a prípadne si odovzdávajú si informácie \/ vstupy medzi sebou cez Pamäť<\/strong> (Čo je pamäť<\/a>) (Telo<\/a>, Čo je telo všeobecne<\/a>, Čo je ľudské telo<\/a>).<\/p>\n\n\n\n V praktickom živote je poznávanie väčšinou (aj keď nie vždy) spojením viacerých zdrojov (metód – Metódy pozn(áv)ania<\/a>) poznania a poznávania, napr. racionálne-empirickým, empiricko-racionálnym, zjaveno\/vnuknuto -racionálne (napríklad v prípade, že človek nepozná príslušnú hierarchicky nadradenú Všeobecnú Entitu alebo hierarchický rad Všeobecných Entít alebo inak súvisiace Všeobecné Entity zjavených \/ vnuknutých Konečných Entít môže byť potrebné „reverzné“ racionálne odvodenie príslušného hierarchického radu Všeobecných Entít alebo inak súvisiacich Všeobecných Entít až po človeku známe Všeobecné Entity, napr. zovšeobecnením – napr. vysvetlenie \/ výklad sna), … (oi pozri aj Idey a inštancie<\/a>, Čo to znamená „racionálne veriť“?<\/a>), … . Samozrejme v tomto prípade poznávanie je väčšinou (aj keď nie vždy) komplexné a jednotlivé fázy \/ zdroje \/ metódy poznávania môžu byť interaktívne, opakujú sa, vracajú sa k sebe a nadväzujú na seba, napr. pri postupnom poznávaní entity, kedy niečo vnímame, potom myslením spracujeme, zistíme, že potrebujeme vedieť \/ zistiť viac \/ ešte niečo a tak sa znova vrátime k entite a vnímame jej ďalšie atribúty a tak ďalej … .<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Zdrojom poznania m\u00f4\u017ee by\u0165 r\u00e1cio (Duch [v gr\u00e9ckom v\u00fdzname] – myslenie [\u010co je myslenie] a porovn\u00e1vanie s pam\u00e4\u0165ou), emp\u00edrio (Du\u0161a [v gr\u00e9ckom v\u00fdzname] – z\u00e1\u017eitok, sk\u00fasenos\u0165 [\u010co je sk\u00fasenos\u0165] teda nielen zmyslov\u00e9 vn\u00edmanie, ale aj porovn\u00e1vanie s pam\u00e4\u0165ou – emp\u00edria nemus\u00ed by\u0165 zalo\u017een\u00e1 v\u00fdlu\u010dne na zmysloch – m\u00f4\u017ee by\u0165 zalo\u017een\u00e1 napr. na obsahu Pam\u00e4ti, ktor\u00fd ..<\/p>\n