Pozri (aj): <\/p>\n\n\n\n
Nebesia \/ Nebeské Kráľovstvo<\/strong> <\/p>\n\n\n\n Božie Kráľovstvo<\/strong><\/p>\n\n\n\n príď Kráľovstvo Tvoje<\/strong>, – voláme po spáse a spravodlivosti, evidentne Božie Kráľovstvo – !?! dopracuj lebo z pohľadu človeka vo Svete Nebeské kráľovstvo skutočne prichádza !?! – nie je to isté ako Nebesia \/ Nebo (Kráľovstvo Nebeské), lebo by sme nehovorili, aby prišlo, lebo „Nebeské kráľovstvo“ je bezčasové. Hovorili by sme, aby sme do neho vošli (čo na druhej strane, je tiež možno takto v určitom trocha inom zmysle povedať a je to zaujímavý uhol pohľadu). Čo to teda je?<\/p>\n\n\n\n S malou úpravou, kedy nahradíme v závere vety „v Božom svete“ iba slovom „v(o) svete“, v Myslenie západnej civilizácie, William Reaper, Linda Smith, Božie kráľovstvo, Ako nastane Božie kráľovstvo?, str. 229 : „Kráľovstvo je aktuálne Božie pôsobenie v … svete.“ <\/p>\n\n\n\n Myslím, že Božie kráľovstvo je aj situácia, keď človek jedná v súlade s Božím zámerom a to prípadne aj proti (svojim) svetským záujmom a prisudzuje Božej vôli najväčšiu, ba jedinú skutočnú hodnotu (poklad a perla – O kráľovstve nebeskom v Evanjeliách<\/a>). Vedie to k spáse (ale Spása nie je možná bez Božej milosti<\/a>). Vtedy sa účastní, podieľa a buduje Božie kráľovstvo a spásu pre seba a všetkých ostatných. Božie kráľovstvo je konanie Božej vôle vo Svete \/ v Stvorení. Je to skutočne skrytý, navonok často nepoznaný život v Božom kráľovstve vo Svete. Je to skutočne iný život ako život pre Svet. Božie kráľovstvo je zázračná (Čo je zázr<\/a>ak<\/a>) spoločnosť \/ „sieť“ \/ komunita ľudí a myšlienok, (po)citov, síl a činov Božej vôle konaných !dobrovoľne!, vedome alebo nevedome, organizovane alebo neorganizovane (rôznymi) ľudmi vo Svete. (v ideálnom prípade by to bola cirkev ako je uvedené v bode 1. nižšie). „Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.<\/strong>“ (Lukáš 17, 21). <\/p>\n\n\n\n Človek ako bytosť stvorená na Boží Obraz týmto prirodzene (vo svojej prirodzenosti) koná Božiu vôľu ( pozri aj Človeku vrodené mravné cítenie, mravný zmysel, mravný zákon<\/a>), teda to, čo je mu vlastné (Boží Obraz). Samozrejme to nevylučuje konanie školivých (zlých) skutkov \/ myslenie škodlivých myšlienok \/ chovanie škodlivých citov \/ či vieru v bludy. To je však človeku neprirodzené a choré a dokonca niekedy zlozvyk). Božie Kráľovstvo je tak prejavom Nebeského kráľovstva vo Stvorení \/ Existencii \/ Svete.<\/p>\n\n\n\n Nemyslím si však, že je správne a pravdivé stotožňovať Božie kráľovstvo – Božia vôľa v Časnom \/ Stvorenom \/ vo Svete (lebo ako sme viackrát ukázali človek má slobodnú vôľu), kým Nebo \/ Nebesia \/ „Nebeské kráľovstvo“ je nadčasové, mimo čas, Existenciu a Stvorenie vôbec – NIE-Existencia. Jednota Boha a Nesmrteľných ľudských duší (jednotlivé časti, ktoré sú „autonómne“ a samé o sebe, tvoria jeden celok, ale nezmiešavajú sa – Čo je Jednota v kresťanstve<\/a>). Svet je subjektom Posledného Súdu. Myslím, že v „Myslenie západnej civilizácie, William Reaper, Linda Smith, Božie kráľovstvo, Ako nastane Božie kráľovstvo?, str. 229, toto nerozlišuje (Nebo \/Nebesia a Kráľovstvo Božie nie je to isté, sú to rôzne „veci“)“, aj keď podľa môjho názoru správne uvádza – … nech ide človek kamkoľvek, živote či v smrti, môže tam nájsť Boha.“ (Kde je Boh?<\/a>)<\/p>\n\n\n\n Samozrejme som si vedomý aj aj Mt 13, 43 – „Vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v kráľovstve svojho Otca.“, <\/a>O kráľovstve nebeskom v Evanjeliách<\/a>, čo nastoľuje viaceré ďalšie otázky – Nastáva Božie kráľovstvo až po Súdnom dni? Existuje Božie kráľovstvo vo Svete? – myslím však, že je tu a v tomto prípade je pojem „kráľovstvo“ použité len ilustračne.<\/p>\n\n\n\n Nebo<\/strong><\/p>\n\n\n\n Všeobecne môžeme slovo „nebo“ nájsť v Biblii v troch významoch“ <\/p>\n\n\n\n Príklady tretieho bodu:<\/p>\n\n\n\n Súdny deň<\/strong><\/p>\n\n\n\n Znamená Súdny deň aj koniec Sveta \/ Existencie (všetkých Eentít) \/ Stvoreného, koniec dní, …, alebo budú vyvolení žiť v nejakom bájnom Svete, v Raji, v Kráľovstve Nebeskom, v Nebi ako protiklade Pekla, kde budú odsúdení a zatratení?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Myslím si, že v Súdnom dni Svet \/ Existencia a teda všetky stvorené Eentity zaniknú (pozri aj Mt 13, 30 až Mt 13, 40, O kráľovstve nebeskom v Evanjeliách<\/a>) a nesmrteľné duše ľudí spočinú \/ uvedomia si, že sú v Jednote s Bohom (jednotlivé časti, ktoré sú „autonómne“ a samé o sebe, tvoria jeden celok, ale nezmiešavajú sa – Čo je Jednota v kresťanstve<\/a>) a v Jednote spočívajú v Bohu. Pre omilostených to bude Nebo a pre ostatných peklo hrôzy zo seba, výčitiek, neskorej ľútosti a viny. Opäť – nemyslím si, že Boh niekoho odsúdi (pozri aj Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil<\/a>), nesmrteľná ľudská Duša sa uvedomí, rýdzo bez zakalenia Svetom a zhrozí sa ako veľmi Boží Obraz pokrivila. Boh ju omilostí podľa svojej vôle, ktorú žiaden človek nepozná (opäť – niečo vieme – viera, mravnosť a skutky dobra [„… Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ , Mt 25, 40]), alebo ponechá v jej ľútosti. Boh nepotrebuje nikoho odsudzovať. Boh omilostňuje. Súd je v udelení alebo neudelení milosti.<\/p>\n\n\n\n Kto sú živí a kto mŕvi v Súdnom Dni?<\/p>\n\n\n\n Stále narážame na „problém“ času. Čas, dní, … vznikol so Stvorením a mimo časopriestor neexistuje. Boh, ktorý nie je Stvorením, nie je v Stvorení (Kde je Boh?<\/a>). Aj človek si dokáže predstaviť nie plynúce Stvorenie v čase, ale Stvorenie ako nadčasovú entitu (Nadčasové entity<\/a>).<\/p>\n\n\n\n Myslím si, že po smrti tela sa nesmrteľná ľudská Duša opustí všetko Stvorené a teda časného. Súc mimo času to znamená, že zažije Súdny deň, ktorý bude (niekedy) v čase. Pre ňu bude Súdny deň v okamžiku jej smrti. To sú mŕtvi. <\/p>\n\n\n\n Zrejme však v Stvorení nastane okamžik, Súdny Deň, podľa mňa koniec Stvorenia, s poslednými ľuďmi. To sú živí.<\/p>\n\n\n\n Ako vždy aj tu a teraz (<\/strong>Ako vždy aj tu a teraz<\/a>). Boh je nepochopiteľný<\/strong>. Človek sa má snažiť o milosť \/ spásu. Boh omilostí nesmrteľnú ľudskú dušu podľa svojej vôle, ktorú žiaden človek nepozná. Čo vieme s určitosťou povedať a čo je podstatné je žiť vo (1) viere<\/strong> – (Cieľ a zmysel Stvorenia<\/a>, Ježiš Kristus<\/a>, Aký je vzťah „milovať Svet“ a požiadavky nepripútanosti<\/a>), (2) mravnosti<\/strong> (Príkazy a Zákazy<\/a>) a (3)<\/strong> robiť skutky dobra<\/strong>. Človek má slobodnú vôľu a tú má využiť na toto vo Svete (viď predošlú vetu) z vlastnej slobodnej vôle. A toto má človek robiť a snažiť sa najmä o spásu \/ omilostenie \/ odmenu v Nebi a dobrý život (viď predpredpredošlú vetu) vo Svete. Všetko ostatné je filozofovanie, metafory, vedomé chyby, analógie, priblíženia, …<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Pozri (aj): Ot\u010de n\u00e1\u0161 ako modlitba (viac ako prosba) Apo\u0161tolsk\u00e9 vyznanie viery Nebesia \/ Nebesk\u00e9 Kr\u00e1\u013eovstvo \u010co je Nebesk\u00e9 Kr\u00e1\u013eovstvo Ot\u010de n\u00e1\u0161, ktor\u00fd si na Nebesiach – mimo tohto (prof\u00e1nneho \/ svetsk\u00e9ho \/ stvoren\u00e9ho) Sveta, mimo Existenciu, v NIE-Existencii, mimo Stvorenie, mimo Stvoren\u00e9, mimo priestoru a \u010dasu, mimo v\u0161etk\u00fdch Eent\u00edt vyst\u00fapil na nebesia, (Apo\u0161tolsk\u00e9 vyznanie ..<\/p>\n