Boh zanechal pri stvorení Sveta (ako každý autor) v ňom svoj určitý „odtlačok“. Samozrejme Boh je omnoho viac, ako by mohol napovedať výlučne tento „odtlačok“. Ale jeho malú „časť“, , môžeme s absolútnou pokorou, malú „časť“ nepredstaviteľného, môžeme v tomto „odtlačku“ vidieť (a poznať). <\/p>\n\n\n\n
Aktom stvorenia dal zároveň fyzický svet do pohybu. V priestore aj v čase. A v kvalite. <\/p>\n\n\n\n
Svet nesie „podpis“ alebo ešte lepšie „rukopis“ svojho Stvoriteľa. Javí sa (tento „rukopis“ \/ „podpis“ ) ako zvláštna sila, ktorá vedie a smeruje a umožňuje veci Sveta tak, aby sa podarili<\/strong>. Sila, ktorá – ak sa na ňu pozrieme z pohľadu charakteristiky – mohli by sme povedať – vyzerá ako proces stvorenia. Zotrvačná sila stvorenia.<\/p>\n\n\n\n Jedným z prejavov tejto sily je vývin vecí fyzického sveta a vývoj (evolúcia) fyzického sveta – živého (tela) aj neživého. <\/p>\n\n\n\n Evolúcia stvoreného<\/strong><\/p>\n\n\n\n Ešte na záver znova a od začiatku a jasne – a tým je povedané – že existencia evolúcie fyzického sveta nič nemení na fakte, že č<\/strong>lovek a Svet bol stvorený Bohom, ba priamo ho dokazuje<\/strong>: <\/p>\n\n\n\n — odkiaľ by sa zobrala evolúcia živého – nie „slepé“ mutácie, ale !evolúcia!<\/strong><\/p>\n\n\n\n ———- koľko rovnakých, súčasne sa objavujúcich kombinácií „slepých“ mutácií by sa muselo objaviť u ako-veľkého kritického množstva organizmov naraz, aby sa prejavili a rozmnožili ako „najlepšie prispôsobené“ a po koľko veľa súčasne prebiehajúcih stupňoch a aj po prijatí veľa súčasných kvalitatívnych skokoch, dá sa to predstaviť u jednoduchých vírusov, už horšie u baktérií, ale už u trocha zložitejších mnohobunkových organizmov so špecializovanými orgánmi proste nevieme vyjadriť také veľké číslo, ani keby mutácie a rozmnožovanie a prežitie „slepo najlepšie prispôsobených“ prebiehali každú sekundu počas 3.8 miliárd rokov – už 770 miliónov rokov po vzniku Zeme (4570 miliónov rokov pred Kr.) resp. 600 miliónov rokov po vzniku zemskej kôry (4400 pred Kr. miliónov rokov) a pravdepodobne ešte skôr sa na Zemi objavil život, ešte aj dnes žijú organizmy z prahôr staré 3.5 miliárd rokov bez mutácií<\/p>\n\n\n\n ———- inak – podľa Malé dějiny filozofie, Hans Joachim Storig, str. 535, počet ľudí na Zemi od roku 10000 až 8000 pred naším letopočtom, keď sa začali ľudia usadzovať a získavať potravu orbou a chovom dobytka, bol asi 4 miliony, do začiatku letopočtu tento počet stúpol asi na 150 miliónov, v 19 storočí bola prekročená hranica jednej miliardy, pre rok 2050 počítajú prognózy s 9 až 10 miliardami, teda prebehlo mnoho a mnoho rozmnožovaní a mnoho a mnoho možností vývoja „slepými“ mutáciami a predsa je to ten istý človek, áno je vyšší (možno iba lepšou stravou) – síce je to iba cca 12-tis. rokov, teda cca 317-tis. krát menej – 317-tis. cyklov mutácií je stále smiešne málo keď hovoríme o náhode, aj keby v roku 2050 prišla nejaká mutácia človeka ako prebehlo od predpokladaného začiatku života na Zemi, ale predsa miliardy-krát možností „slepo“ mutovať – a je to stále ten istý človek – to je jedno, že ide o prispôsobenie – zmena, to čo sa by prispôsobené prežilo, by mala byť „slepo“ náhodná – ktorá by mala spôsobiť vývoj od prvých živých organizmov ku človeku – a argumentovať, že sa prostredie niekoľko krát razantne menilo, čo mohlo zapríčiniť zvýšenú tvorbu mutácií je tiež bezpredmetná, nemenilo sa razantne každých 12-tis. rokov – dokonca aj keď zohľadníme, že organizmy si vybudovali funkcie kontroly a opravy mutácií DNA, aj tak … a oi prečo by to robili na základe „slepých“ mutácií – dôvodenie, že vývoj „slepými“ mutáciami nemusí byť lineárny je tiež pochybný, keď sa pozrieme na mierku čísel – 10 miliárd oproti 4 miliónom (zjednodušene, lebo počet prvých ľudí mohol byť väčší alebo menší)(zjednodušene pretože počet jedincov, ktorý za ten čas žili je väčší ako počet práve žijúcich jedincov) je 2500 krát viac príležitostí mutovať – okrem toho, napriek mutáciám, ešte aj dnes žijú organizmy z prahôr staré 3.5 miliárd rokov – „Medzi najstaršie skameneliny fotosyntetizujúcich organizmov patria Stromatolity<\/a>, ich vek sa odhaduje na 3,5 až 2,8 miliárd rokov. Tieto zvláštne útvary sú tvorené množstvom vrstiev z vápenca, medzi ktorými sú tenké organické vrstvy. Drobné čiastočky vápenca sa zachytávajú na lepkavom slize, ktorý vytvárajú organizmy pripomínajúce veľmi jednoduché sinice<\/a>. Stromatolity majú guľovitý alebo bochníkovitý tvar a môžu dosahovať veľkosť až niekoľko metrov. Vyskytujú sa v živej podobe dodnes. Darí sa im v plytkých a teplých vodách rovnako ako v minulosti.“ – Prekambrium<\/a><\/p>\n\n\n\n ———- v každom prípade z prvých ľudí (Homo) neprežil ani jeden do dnešných čias – prečo ?! – keď napr. opice prežili?<\/p>\n\n\n\n ———- a keď povieme, že predsa prvý človek (Homo) sa objavil 2.5 milióna rokov a teda bol vývoj podstatne pomalší ako 12-tis. rokov, porovnajme 2.5 mil. rokov od prvého človeka po dnešného človeka oproti vývoju od prvých živých organizmov po prvého človeka – 3.800-mil.\/2.5-mil.=1520 krát<\/p>\n\n\n\n — a vôbec život, ktorý napriek niektorým názorom – evolučná abiogenéza<\/a> – nie je zakotvený, nevyplýva, nič v neživom fyzickom svete „nepudí“ k vzniku života a jeho evolúcii <\/p>\n\n\n\n — Ako vysvetliť náhodným vývojom správanie mravcov?<\/a><\/p>\n\n\n\n — a znova – ani samotná evolúcia nevie zdôvodniť kvality človeka, ktoré dokazuje \/ vykazuje existencia (nesmrteľnej) ľudskej duše (Duch, Viera \/ Vôľa, Láska) – pozri Čo je prejavom nesmrteľnej Duše v človeku oproti zvieratám<\/a> a hlavne pozri K evolučnej teórii poznania<\/a><\/p>\n\n\n\n