Aj keď človek dokáže pre svoju spásu (Čo je spása<\/a>) urobiť veľa (Človek môže pre svoju Spásu veľa urobiť<\/a>) a nič, ani tá najmenšia „vec“ nevýjde nazmar – viera, dobré skutky, úprimná a obetavá snaha o mravný život ako len vieme a môžeme v pokore a pokání, … (nie pre zázraky, ale – Prečo konáme dobré skutky<\/a>) a má sa čo najviac snažiť a záleží na tom, ale …<\/p>\n\n\n\n

Je jasné a je ťažko predsaviť si, že niekto dosiahne spásu bez Božej pomoci, prítomnosti \/ zásahu \/ vôle \/ milosti. Aj keď možno rôznym spôsobom, aj tak sme všetci nejakým spôsobom zhrešili. Myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého.<\/p>\n\n\n\n

Kto si myslím, že on \/ ona nie, klame samého seba minimálne sa dopúšťa hriechu pýcha.<\/p>\n\n\n\n

Evanjelium podľa Matúša 19:^{25<\/sup> Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ 26<\/sup> Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“<\/p>\n\n\n\n}

Spása preto nie je možná bez Božej milosti. A preto bez poučovania a presviedčania si proste neviem predstaviť, ako niekto môže prijať Božiu milosť bez toho, že verí v to čo, mu takúto milosť môže poskytnúť alebo že mu vôbec niekto môže poskytnúť milosť.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Aj ke\u010f \u010dlovek dok\u00e1\u017ee pre svoju sp\u00e1su (\u010co je sp\u00e1sa) urobi\u0165 ve\u013ea (\u010clovek m\u00f4\u017ee pre svoju Sp\u00e1su ve\u013ea urobi\u0165) a ni\u010d, ani t\u00e1 najmen\u0161ia „vec“ nev\u00fdjde nazmar – viera, dobr\u00e9 skutky, \u00faprimn\u00e1 a obetav\u00e1 snaha o mravn\u00fd \u017eivot ako len vieme a m\u00f4\u017eeme v pokore a pok\u00e1n\u00ed, \u2026 (nie pre z\u00e1zraky, ale – Pre\u010do kon\u00e1me ..<\/p>\n