Je Stvorenie procesom, ktorý bol ukončený (symbolických \/ metaforických 6 dní) a potom Stvorené nastúpilo cestu k spáse. Alebo je 7.deň – Nedeľa spasením a Stvorenie proces, ktorý práve žijeme? Ktorý bol ukončený definične, ale prebieha stále a symbolických 7 dní tak ako stále svätíme Nedeľu? Malé cykly vo väčších cykloch vo veľkom cykle. „Od začiatku života človeka v maternici až po jeho smrť“ v_od „začiatku Existencie (Sveta) po jej koniec (Súdny deň). Vývin vo vývoji (život a čas tvorený Transformáciami).<\/p>\n\n\n\n

Ako je uvedené v Otázky naší doby – Filozoficko-teologický slovník, Claude Tresmontant, Kresťanstvo, str. 254, čiastočne preložené z českého prekladu: „… stretávajú sa dve pojatia, dve predstavy kresťanstva, dva spôsoby jeho výkladu, dvoje videnie sveta. <\/p>\n\n\n\n

Prvé pojatie je silne ovplyvnené platoniznom a novoplatonizmom, a dokonca ako sme videli, i gnostickými predstavami. Východzou myšlienkou tohoto smeru je, že dokonalosť a plnosť boli na počiatku. Na počiatku stvorenia sveta a človeka uskutočnené naraz alebo , ak chcete, v jednom týždni. Po ňom nasleduje pád. Po páde prichádza náprava, obnova poriadku, ktorý bol pádom porušený, zničený. V rámci tejto predstavy plní Kristus rolu iba – ak nie výlučne – nápravnú, vykupiteľskú. <\/p>\n\n\n\n

Druhé poňatie nám prinášajú hebrejskí proroci. Hovorí o stvorení pokračujúcom v ľudských dejinách a ľudskými dejinami. Ľudské dejiny sú stvorenie pokračujúce za aktívnej spolupráce človeka. V perspektíve hebrejského proroctva nie sú plnosť a dokonalosť na počiatku. Plnosť Božieho diela a jeho zavŕšenie sú na konci, v závere, nie v minulosti, u počiatku, ale v budúcnosti, pred nami. … Ježiš … Ani on nám nikde nepovedal o náávrate do záhrady Eden. Jeho pohľad je vždy sústredený na zavŕšenie diela stvorenia, kedy bude žeň zrelá, kedy začne hodina rodenia. A jeho žiak Pavol učí nepretržite o o stvorení nového ľudstva, o novom stvorení. Proti gnostikom svojej doby učí výslovne, že plnosť nie je na počiatku, ale na konci, v závere Božieho diela, že prvotne stvorené ľudstvo je animálne a že ľudstvo konečné, ktoré Boh zamýšľal na počiatku, bude ustanovené až v závere.“ <\/p>\n\n\n\n

Nesúhlasím. Evidentne sa človek vyvíja smerom k Bohu cez všetky svoje pády, omyly, úspechy a vzopätia. Pretože má nesmrteľnú ľudskú dušu a bol stvorený na Boží obraz (Človeku vrodené mravné cítenie, mravný zmysel, mravný zákon<\/a>). Stvorenie skončilo (podľa mojej viery) – Stvorenie ako proces, ktorý bol ukončený a potom cesta k spáse a(lebo) Stvorenie ako proces, ktorý žijeme<\/a>. Stvorením nazývame taký proces a udalosť, ktorú nie je možné vysvetliť činnosťou, transformáciou, vývojom existujúceho – Poznámky k Stvoreniu Sveta<\/a>. Nepraktikujeme už ľudské ani zvieracie obety. Prekonali sme otroctvo. Každý človek má svoje neodňateľné práva. Všetci ľudia sú si rovní. Len nedávno sme oslobodili koncentračné tábory. Nie je to však nové Stvorenie. Stále však a tak to bude vždy, pokiaľ bude Svet Svetom – Spása nie je možná bez Božej milosti<\/a>. To že o páde človeka hovorí AJ platonizmus alebo AJ gnóza (dokonca si myslím, že gnóza to prevzala zo svätého Písma) neznamená, že to nie je pravda, AJ KEĎ katolícky výklad tohto tvrdenia je úplne odlišný. O páde človeka hovorí priamo a doslovne a nespochybniteľne aj sväté Písmo. Takisto ako hovorí priamo a doslovne a nespochybniteľne o Súdnom Dni. Opäť výklad tohto tvrdenia platonizmom alebo gnózou je ÚPLNE ODLIŠNÝ. Nemyslím si, že katolicizmus hovorí o návrate do záhrady Eden. Hovorí o spasení človeka \/ spáse ľudskej duše. V budúcnosti, ale aj v prítomnosti, nie je podľa mňa „stvorenie nového človeka, nového ľudstva“, ale existencia a príchod Božieho kráľovstva<\/strong>, ktoré už počas života Ježiša bolo medzi ľuďmi — <\/p>\n\n\n\n

— Ako uvedené v Čo je Božie Kráľovstvo, čo Nebo, čo Nebesia, čo Spása a čo Súdny deň – prepracuj<\/a> – „Myslím, že Božie kráľovstvo je aj situácia, keď človek jedná v súlade s Božím zámerom a to prípadne aj proti (svojim) svetským záujmom a prisudzuje Božej vôli najväčšiu, ba jedinú skutočnú hodnotu (poklad a perla – O kráľovstve nebeskom v Evanjeliách<\/a>). Je to spása. Vtedy sa účastní, podieľa a buduje Božie kráľovstvo a spásu pre seba a všetkých ostatných. Božie kráľovstvo je konanie Božej vôle vo Svete \/ v Stvorení. Je to skutočne skrytý, navonok často nepoznaný život v Božom kráľovstve vo Svete. Je to skutočne iný život ako život pre Svet. Božie kráľovstvo je zázračná (Čo je zázr<\/a>ak<\/a>) spoločnosť \/ „sieť“ \/ komunita ľudí a myšlienok, (po)citov, síl a činov Božej vôle konaných !dobrovoľne! (aj keď možno proti svojemu chceniu – „Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš<\/a>.<\/a><\/strong>„), vedome alebo nevedome, organizovane alebo neorganizovane (rôznymi) ľudmi vo Svete. (v ideálnom prípade by to bola cirkev ako je uvedené v bode 1. nižšie). „Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.<\/strong>“ (Lukáš 17, 21) —<\/p>\n\n\n\n

— na tomto svete a príchod Nebeského kráľovstva po Poslednom súde. To, že „žeň bude zrelá“ hovorí o Súdnom dni, nie o „stvorení“ nejakého „nového“ človeka. <\/p>\n\n\n\n

Samozrejme ako uvádza v Otázky naší doby – Filozoficko-teologický slovník, Claude Tresmontant, Kresťanstvo, str. 255, čiastočne preložené z českého prekladu:“Kristus … ako to sám hovorí v jednom výroku, ktorý nám zachovalo štvrté evanjelium: Môj Otec pracuje až do tejto chvíle a ja tiež pracujem. Ako píše Pavol v dopisoch z konca života, Kristus je ten, v ktorom všetko stvorenie smeruje ku svojmu zavŕšeniu. Je Alfou a Omegou stvorenia.“ Samozrejme, pretože je Spasiteľ a Vykupiteľ – Stvorenie a Spása<\/a>.<\/p>\n\n\n\n

v Otázky naší doby – Filozoficko-teologický slovník, Claude Tresmontant, Kresťanstvo, str. 255, čiastočne preložené z českého prekladu:“V skutočnosti ide o najzákladnejší, fundamentálne učenie pravoverného kresťanstva a judaizmu, podľa ktorého má človek zo slobodného súhlasu aktívne spolupracovať na svojom stvorení a na určení, ktoré mu Boh navrhuje.“ Nesúhlasím s časťou „na svojom stvorení“. Samozrejme, že človek je spolupracovníkom a spoluzodpovedný, ale nie na svojom Stvorení, ale na svojej spáse a to najmä cez vieru, mravný život a dobré skutky – Stvorenie a Spása<\/a>. <\/p>\n\n\n\n

V podstate 6 dní, postupnosť krokov, ktoré popisujú, korešponduje symbolicky \/ metaforicky v dostatočnej miere, aby sa dalo povedať, že zmysel a význam je rovnaký, s vývojom ako ho prezentujú vývojové teórie. Samozrejme zjavenie bolo podmienené vývojovým stupňom poznania a vnímania a kontextu ľudí v staroveku. Preto sa vyskytujú logické nedostatky, napr. najprv stvoril Boh Zem a až potom Svetlo – „1 Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2 Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. 3Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo.“, Genesis 1, SSV : Sväté Písmo – katolícky preklad. Ale aj tak je to obdivuhodný výkona a ako je uvedené v Otázky naší doby – Filozoficko-teologický slovník, Claude Tresmontant, Konkordizmus, str. 246 dole, čiastočne preložené z českého prekladu: „nie je cieľom ani funkciou Písma nás učiť vedám o prírode a o vesmíre. … Cieľom svätého Písma je učiť nás celkom iným veciam a tými je finalita, konečný cieľ stvorenia. Je samou svojou podstatou prorocké. … Môže však sväté Písmo tvrdiť o prírode a vestmíre ľubovoľne čokoľvek? … Sväté Písmo (pozn. mylion nás ďalej učí oi) učí o počiatku vesmíru (pozn. mylion – teda, že má začiatok a nie je večný).“<\/p>\n\n\n\n

Cesta človeka od ľudských obetí a otroctsva k rovnakým ľudským právam a povinnostiam pre všetkých ľudí.<\/p>\n\n\n\n

Cykly Transformácií<\/p>\n\n\n\n

Čo je čas?<\/p>\n\n\n\n

Z pohľadu Večnosti \/ Boha je Svet \/ Existencia jeden „okamžik“. Všetko – minulosť, súčasnosť, budúcnosť – je \/ sa_stalo naraz. Stvorenie aj Spása je Jedno. <\/p>\n\n\n\n

Ako Pohľad Čo je Pohľad<\/a>) na Existenciu, v ktorý stvorený Čas sko<\/p>\n\n\n\n

Čas a jeho plynutie a stvorenie vo Svete Duševnom a Svete Duchovnom.<\/p>\n\n\n\n

Darwinova teória a\/vs Človek stvorený na Obraz Boží<\/p>\n\n\n\n

Čo to znamená, že sme Obrazom Božím? Je to, že naše telá (Svet Časopriestoru) je Obrazom Božím? Samozrejme, že nie. Je to, že človek má nesmrteľnú (mimočasovú, večnú) Dušu, Dušu, ktorá je mostom medzi Existenciou a Večnosťou, Existencia a Večnosť<\/a><\/strong>.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Je Stvorenie procesom, ktor\u00fd bol ukon\u010den\u00fd (symbolick\u00fdch \/ metaforick\u00fdch 6 dn\u00ed) a potom Stvoren\u00e9 nast\u00fapilo cestu k sp\u00e1se. Alebo je 7.de\u0148 – Nede\u013ea spasen\u00edm a Stvorenie proces, ktor\u00fd pr\u00e1ve \u017eijeme? Ktor\u00fd bol ukon\u010den\u00fd defini\u010dne, ale prebieha st\u00e1le a symbolick\u00fdch 7 dn\u00ed tak ako st\u00e1le sv\u00e4t\u00edme Nede\u013eu? Mal\u00e9 cykly vo v\u00e4\u010d\u0161\u00edch cykloch vo ve\u013ekom cykle. „Od ..<\/p>\n