„… najvyšším poznatkom je idea dobra, pôsobením, ktorej spravodlivé aj ostatné sa stáva užitočným a osožným“ – Myslenie západnej civilizácie, William Raeper, Linda Smith, str. 27 a ďalej – 2 Teórie poznania | Platónová teória ideí<\/p>\n\n\n\n
Priznávam, že neviem, čo je užitočné<\/strong> alebo či je niečo užitočné (viď ďalší odstavec) a v konečnom dôsledku nemám žiaden relevantný argument, ktorým by som to dokázal. Verím v to<\/strong>, o čom každého presviedčam, že je užitočné. <\/p>\n\n\n\n Viem len TO, čo TO je užitočnosť<\/strong>. Užitočnosť je TO, čo považujem za skutočné a pravdivé (<\/a><\/a>Vzťah existuje vs je pravdivé vs je skuto<\/a>čné<\/a>) a tiež TO, čo je užitočné pre (čo mi umožňuje prežívať) moju hodnotnú vieru<\/strong>, ktorá poskytuje základ (pevný bod) a riadi môj život a tiež TO, čo je užitočné pre môj well-being (čo mi umožňuje žiť a mať sa dobre – dobre sa mám oi, keď sa majú dobre aj mne blízki, ale aj ostatní ľudia).<\/p>\n\n\n\n V samej podstate všetky reťaze poznania a dokazovania a dokázania každého tvrdenia končia vo viere v niečo. Vo vede sú to axiómy. V náboženstve dogmy. Na týchto základoch stojí všetko poznanie. Od týchto základov sa odvíja na základe reťazca argumentácie všetko poznanie.<\/p>\n\n\n\n Avšak veriť treba iba v najzákladnejšie veci. V to, o čom skutočne nemôžeš povedať, že je správne alebo nesprávne. Pravdivé alebo nepravdivé. O čom nemôžeš argumentovať. Čo sa nedá dokázať. Čo sa dá iba hodnotiť. <\/p>\n\n\n\n Teda aj keď poviem, že v podstate neviem, čo je užitočné, hovorím tým ako o celku. Keď však poviem, v čo verím a potom správnym reťazcom argumentácie z toho odvodím, čo je užitočné pre túto vieru, tak toto tvrdenie má platnosť a hodnotu a môžem ním odôvodniť svoje správanie a konanie.<\/p>\n\n\n\n Užitočnosť má dve stránky:<\/p>\n\n\n\n Viera<\/strong><\/p>\n\n\n\n Všeobecne to, že niečo je užitočné znamená(, že verím), že to slúži na dosiahnutie toho v čo verím.<\/p>\n\n\n\n Reťazec argumentácie užitočnosti má 3 kroky:<\/p>\n\n\n\n Významový vzťah v zmysle nadradenej kategórie medzi prvým a druhým bodom môže byť zameniteľný a v určitom poradí sú len pre „nedokonalosť“ rozumu a pre potreby argumentácie. Rovnako môžem povedať, že (1.) verím v dobro a preto (2.) verím v Jediného Boha ako obrátene (1.) verím v Jediného Boha a preto (2.) verím v dobro. Poradie (1.) a (2.) má význam a je určené pre tretí krok, čo chcem primárne dosiahnuť, pričom samozrejme chcem dosiahnuť oboje, tak (1.) ako aj (2.). <\/p>\n\n\n\n Nie každý verí v dobro, ale povedzme, že verím v dobro.<\/p>\n\n\n\n Užitočnosť je potom vyjadrená nasledovne: <\/p>\n\n\n\n Keď verím, že niečo je užitočné, je to na základe toho, čo považujem za dobré. Uvedomujem si, že všetko, čo tvrdím, je v podstate moja viera. Na akých axiómoch stojí moje vnímanie užitočnosti (poradie podľa vyššie)?<\/p>\n\n\n\n 1. Verím v dobro. <\/p>\n\n\n\n 2. Preto keď o čom poviem, že je užitočné je to zároveň mojim vyznaním, čo považujem za dobré. <\/p>\n\n\n\n (oi) <\/p>\n\n\n\n Podobne pre 1. verím v…(samozrejme nielen v to, ale aj): verím v šťastie (a že môžem byť skutočne šťastný – Môžeš byť šťastný \/ štastná \/ štastnô!<\/a>), verím v prosperitu v zmysle https:\/\/slovnik.aktuality.sk\/synonyma\/?q=prosperita<\/a> (v žiadnom prípade tým nemyslím 3. Keď poviem, že je niečo užitočné, znamená to, že verím, že to umožňuje dosiahnuť, alebo je to v zhode s touto vierou. Verím, že všetko existuje. Verím vo vnuknutie, ktoré nie je produktom zmyslov ani rozumu. Verím v ľudské poznanie. Verím v skúsenosť. Verím v to, čo zažívam (obsahuje to zmyslový zážitok, ale je to širší pojem ako to, čo vidím, počujem, hmatám, …). Verím v reťaz argumentácie, logiku a vedu všeobecne. Verím, že ľudské poznanie je viac ako len rozum. Verím, že človek sa má správať podľa poznania.<\/p>\n\n\n\n Užitočný Pohľad <\/strong>(Čo je Pohľad<\/a>) na veci<\/strong><\/p>\n\n\n\n Všeobecne to, že niečo je užitočné znamená(, že verím), že to na niečo môžem použiť. To, čo mi umožňuje niečo urobiť alebo všeobecne dosiahnuť moje ciele, je užitočné (nemusí byť dobré), to čo mi znemožňuje niečo použiť na dosiahnutie svojich cieľov je škodlivé, všetko ostatné je zbytočné.<\/p>\n\n\n\n Na väčšinu vecí sa dá pozerať rôznym spôsobom. Z rôznych uhlov pohľadu (Čo je Pohľad<\/a>). Definovať ich rôznym odôvodneným spôsobom. Snažiť sa definovať veci a pozerať sa na nich tak, aby reťazcom argumentácie viedol k užitočnosti a nekončil v prázdne a zbytočnosti alebo dokonca škodlivosti. Cykly transformácií. To je zamýšľané vetou – „načo mi je takáto viera“<\/p>\n\n\n\n
Prosperity theology – Wikipedia<\/a>, dávanie je dôležité, ale dávať sa má núdznym), verím v spravodlivosť, verím v budúcnosť, …<\/p>\n\n\n\n