Vnímať a prijať<\/strong><\/p>\n\n\n\n Vnímať a chápať mysľou aj srdcom, zažívať, že všetko je a deje sa z Božej Vôle (pozri aj Čo je Božia Vôľa<\/a>). Zdá sa to ako ľahké, samozrejmé, dokonca ako obyčajná, prvoplánová a vyvetraná náboženská fráza. Ale zážitok tohto tvrdenia (vnímania a prijatia Božej Vôle) mení veľa. Možno nie vo formálnom tvrdení, ale určite v prežívaní človeka – jeho žití svojho života. Je to viac ako veriť a omnoho viac ako iba opakovať si to, ospravedlňovať, utešovať sa, popisovať, hovoriť o tom, či snažiť sa to pochopiť rozumom, nahovovárať si to a opakovať to. Je to dar. Nemusíš vedieť, čo (v zmysle, čo je jej cieľom a zámerom – Boh je nepochopiteľný) je Božia Vôľa, stačí vnímať a prijímať Svet a Dianie ako Božiu Vôľu (a z Božej Vôle). Je to predstupeň Jedno(ty) s Bohom. Je to odpoveď na mnoho problémov. Je to stav vedomia a srdca a mysle. Je to ako celým srdcom (u)veriť Bohu a v Boha, ktoré sa zažíva ako – a opäť – (z)Jedno(tenie) sa s Bohom a v Bohu. Takmer ho „uvidieť“ – za jeho Prejavmi (Čo je Prejav<\/a>). Úplne sa mu odovzdať. Nájsť svoje miesto. „Do Tvojich rúk, Pane, porúčam svojho Ducha“ (Ž 31). Do Tvojich rúk, Bože, vkladám svoje bytie. Vnímať a chápať mysľou aj srdcom, že všetko je a deje sa z Božej Vôle, znamená zároveň bezpodmienečné prijatie Božej Vôle a tak aj Boha.<\/p>\n\n\n\n Môže to byť vrodená povaha, výchova. Dá sa to však tiež získať úprimnou a trpezlivou a vedomou snahou. Trvá to však dlho. Ale keď to potom raz zažiješ, získaš to pod kontrolu a zažívaš a vedome sa nastavuješ to takého stavu, je to ako získať poklad. Zarobiť na celý život. Život človeka získa úplne novú, omnoho vyššiu úroveň kvality. Proste je mimoriadne užitočné sa snažiť o získanie tejto schopnosti a včleniť ju do svojho života.<\/p>\n\n\n\n Keď šťastie nie je (len) úspech<\/strong><\/p>\n\n\n\n Nie je to fatalizmus. Líši sa od neho slobodnou vôľou človeka (Slobodná vôľa človeka, predurčenie a Boží plán<\/a>, O ľudskej slobode<\/a>, aj inde) a vierou a sebadôverou a spoľahom daného človeka v a na seba – a to sa nedá dostatočne zdôrazniť – !v pokore pred Božou Vôľou<\/strong>! s vedomím, že Boh nás vedie tým správnym smerom. Bez pýchy (viď koniec príspevku) (nie pyšne sa dožadovať úspechu, pretože to chceme, to nám patrí a sme najschopnejší) a nerozvážnosti a hlúposti. A človek je slobodný a môže sledovať aj svoje vlastné ciele, sebavyjadrovať sa, sebaaktualizovať sa, … Úprimné a bezprostredné vnímanie a prijímanie Božej Vôle prejavujúcej sa vo Svete ovplyvňuje a zlepšuje aj výber našich cieľov, naše rozhodovanie, myslenie, cítenie, konanie, … Urobiť „všetko“ rozumne potrebné, resp. „všetko“, čo je v našich silách. A aj keď výsledok (každého snaženia) je v Božích rukách, predurčenie je len jednou z troch zložiek ľudského osudu (Čo je Osud<\/a>). A človek môže byť šťastný (možno) pri akomkoľvek predurčení a akokoľvek veci dopadnú (podľa Božej Vôle), a to hlavne vnímaním a prijatím Božej Vôle. (oi) Aj v tom sa prejavuje sloboda človeka. A hovorí sa, že Boh od človeka nežiada nič, s čím by sa daný človek nemohol vysporiadať. <\/p>\n\n\n\n Samozrejme odovzdanie sa človeka do Božích rúk a vnímanie a prijatie Božej Vôle nie je výhovorkou. A prijímanie Sveta a Diania ako Božej Vôle nie je dôvodom na neriešenie problémov, tolerovanie neprípustného, či zmierenie sa s nevhodným, či už z lenivosti, zbabelosti, … Viď predošlý odstavec. Opäť – človek má slobodnú vôľu a predurčenie je len jednou z troch zložiek ľudského osudu (Čo je Osud<\/a>). <\/p>\n\n\n\n Zložte všetky starosti<\/strong><\/p>\n\n\n\n Vnímanie a prijatie Božej Vôle znamená a má aj praktický, každodenný aspekt. Oslobodzuje aj inak (ako v predošlom odstavci. Ľahkosť bytia. Oslobodzuje človeka od zbytočného trápenia.<\/p>\n\n\n\n a hlavne:<\/p>\n\n\n\n Božia Vôľa ako miera a kritérium hodnotenia a posúdenia slobodnej vôle človeka a „správneho“ konania človeka<\/strong><\/p>\n\n\n\n Človek má slobodnú vôľu. Boh stvorl Svet zo svojej Vôle. V akom vzťahu je slobodná vôľa človeka a Božia Vôľa? Samozrejme základným vymedzením hraníc „správneho“ konania človeka je kresťanská mravnosť (Tri piliere katolíckej mravnosti<\/a>).. Avšak je to tak, že človek môže robiť všetko, vrámci kresťanskej mravnosti (Tri piliere katolíckej mravnosti<\/a>) alebo má zohľadňovať aj „prirodzený“ beh vecí, ktoré sa dejú podľa Božej Vôle a to čo vníma a poznal ako Božiu Vôľu?<\/p>\n\n\n\n