To však nie je prakticky možné. <\/p>\n\n\n\n

Ako je napr. správne uvedené v Úvod do metafyziky, Brian Carr, 1. kapitola: Kategoriálny opis, I. Úvod do metafyziky ako kategoriálneho opisu, 5. Kategórie ako fundamentálne druhy, str. 18: „Kantov systém dvanástich kategórií to ilustruje, lebo sa predpokladalo, že ide o systém dvanástich fundamentálnych pojmov, ktoré sú vzájomne nezávislé, ale spolu úplné. Inými slovami, všetkých dvanásť kategórií sa pokladalo za nezávislé pojmy a všetkých dvanásť spolu predstavuje úplný zoznam fundamentálnych čŕt myslenia. Zoznam dvanástich logických foriem súdov, z ktorých sa kategórie odvodili, však v skutočnosti možno kritizovať v tých ohľadoch, lebo na jednej strane je jasné, že niektoré formy sa dajú definovať pomocou iných foriem a na druhej strane nie všetky logické formy súdov, ktoré teraz poznáme, sú v tomto zozname zahrnuté.“<\/p>\n\n\n\n

Existuje viacero rôznych nezávislých Pohľadov a pre niektoré, možno pre každý Pohľad, dokonca aj pre jednotlivé vetvy stromov Pohľadov, sú kategórie odlišné (pre vetvy – podPohľady napr. tak, že podPohľad má okrem zdedených kategórií ešte naviac ďalšie kategórie, ktoré ho oi definujú). Problém je dokonca nielen v prípadnej absolútnosti kategórií, ale ani relatívne určené a definované kategórie z tu uvedených dôvodov sú škodlivé, ťažkopádne, zavádzajúce, obmedzujúce, nepraktické a prakticky nemožné. A predsa v celej histórii sa stále ľudia ženú za touto chimérou skatalogizovania Sveta.<\/p>\n\n\n\n

Taktiež indukciou nie je možné dokázať, že sme určili a definovali úplne všetky možné kategórie a teda, že sme pokryli celý predmet skúmania. Je pravda, že v niektorých veľmi úzko definovaných Pohľadoch je možno teoreticky možné kategórie určiť a definovať dedukciou a samotným definovaním Pohľadu, ale je to nedostatočné pre (všeobecnú, či praktickú) oprávnenosť kategórií.<\/p>\n\n\n\n

Aj keď sa autori snažia akokoľvek zdôvodniť oprávnenosť ich systému kategórii (v Úvod do metafyziky, Brian Carr, 1. kapitola: Kategoriálny opis, I. Úvod do metafyziky ako kategoriálneho opisu, 2. Kantovské kategórie, str. 11: „Ako Kant dospel k svojim dvanástim kategóriám, dvanástim „čistým pojmom umu“ ako ich nazýval? … Kantovým zdrojom je logika, skúmanie rôznych foriem výrokov (alebo súdov v jeho psychologizujúcej terminológii). Zoznam foriem súdov prevzal, hoci s určitými modifikáciami, z tradičnej logiky, …), vždy tento systém kategórií a jeho kategórie pôsobia, že sú určené a definované svojvoľne.<\/p>\n\n\n\n

Môžeme argumentovať, že pre zmysluplné používanie kategórií nepotrebujeme ani aby úplne pokrývali predmet a ani nepotrebujeme, aby kategórie boli jedinečné a nezávislé. Proste zavedieme ďalšiu kategóriu, do ktorej patria všetky Eentity, ktoré nepatria do žiadnej z určených a definovaných kategórii. A povieme, že je možné, aby Eentity patrili súčasne do viacerých kategórií. A skutočne existujú prípady, veľmi špecifické zadania, keď nám to prinesie úžitok. Nie však, keď chceme vysvetľovať Svet, myslenie alebo jazyk. K problému vysvetľovania Sveta, myslenia či jazyka, treba pristupovať tak, že nepoužívame kategórie, ale hierarchické stomy jednotlivých Eentít jednotlivých Pohľadov. Nie multidimenzionálna matica (kategória1, kategória2, kategória3, …) x (kategória1, kategória2, kategória3, …) x (kategória1, kategória2, kategória3, …) x …, ale hierarchické stromy. Oprávnené použitie kategórií je iné – napr. v logike, ako podklad pre rozhodovanie, …<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u010co m\u00e1m proti kateg\u00f3ri\u00e1m? U\u017e som to rozoberal vo viacer\u00fdch pr\u00edspevkoch ( Pre\u010do sa venujem kateg\u00f3ri\u00e1m, ke\u010f \u010dlenenia kritizujem a v\u00f4bec, Ako vysvet\u013eova\u0165 Svet, a inde). Ak chceme opr\u00e1vni\u0165 pou\u017e\u00edvanie kateg\u00f3ri\u00ed a syst\u00e9mov kateg\u00f3ri\u00ed pre vysvet\u013eovanie Sveta, myslenia \u010di jazyka, tak musia sp\u013a\u0148a\u0165 dve kriteria – musia by\u0165: vz\u00e1jomne nez\u00e1visl\u00e9 a jedine\u010dn\u00e9 musia pokr\u00fdva\u0165 v\u0161etky ..<\/p>\n